Belfirin - Profil

Meno: Marcus De Morthe
Funkcia: Právnik
Fakulta: Estrellis
Rasa: Upír
Ročník: 0.
Vek: 0
Body: 0
Peniaze: 109308

Bola jedna z najchladnejších nocí tej jari, písal sa rok 1989, keď sa sídlom ukrytých hlboko v rumunských horách rozliahol detský plač. Všetci upíri zdvihli hlavu, Volurtas sa zdvihol od stola a zamieril schodami hore, na poschodie kde boli spálne. Akonáhle sa stratil z dohľadu, v miestnosti sa rozprúdila vrava či je to chlapec alebo dievča. Každý vedel, že ak by sa narodilo dievča, nastane peklo na zemi, no ak chlapec, Volurtas bude oslavovať dlho a to obdobie bude plné hojnosti. No zrazu, akoby na povel nasalo hrobové ticho, všetci zhliadli ku schodom, stála značne vysílená Corona po pravom boku Volurtasa s dieťaťom v rukách. Vzal jej ho z náručia a zdvihol do výšky. Biela pokožka predurčovala jeho rasu, prisluchajúcu k upírom a aj na prvý pohľad bolo jasné, že je to chlapec. Každému jednému v tej chvíľi odľahlo, no Volurtas prehovoril do toho hrobového ticha. „Toto je môj syn, môj dedič a tak isto potomok Marcusa, najkrutejšieho z najkrutejších a preto sa budete k nemu správať s patričnou úctou, tak ako sa patrí na takých úbohých prisluhovačov ako ste vy,“ spravil dramatickú pauzu a pokračoval, „Bude zvaný tak ako mu predurčil osud...Marcus Marius Angelus De Morthe.“ Dohovoril, premeral si tváre prítomných, či sa v nich nenachádza aspoň kúsok nesúhlasu, ktorý by mohol potrestať, no keďže nič nepobadal, tak spokojne vrátil Corone Marcusa a nechal ju odísť odpočinúť si. On hrdý, ale s kamennou tvárou zišiel dole na patričnú oslavu svojho prvorodeného syna.

3. kapitola

Odkedy si pamätám sa okolo mňa motalo mnoho žien, no matka veľmi málo. Pre mňa bola každá matka, až neskôr som zistil, že sa tie ženy nazývajú pestúnky a sú tu na to aby mi nič nechýbalo. U nás mala každá svoju funkciu. Jedna ma kŕmila, ďalšia ma obliekala, iná umývala a tak ďalej. Stále sa okolo mňa niekto motal a dával na mňa pozor aby sa mi nič nestalo. Snažili sa o to aby som sa mal ako vo vatičke. Von som smel chodiť len v noci, pretože slnko mi vôbec nerobilo dobre a sychravé počasie bolo vítaním. Rodičov som videl vždy pri veľkej večeri s ostatnými upírmi. Dialo sa to každý večer a ich absenciu cez deň voči mne mi vysvetľovali, že majú veľa práce, tak so mnou nemôžu byť tak často. Dokonca jedna z tých pestúnok, bola ako moja učiteľka čo ma učila základy. Predpokladal som, že aj iné deti, aj keď som žiadne nepoznal, pretože som vyrastal len medzi dospelými, tak vyrastajú ako ja.

4. kapitola

Tesne pred mojimi siedmimi narodeninami sme sa všetci presťahovali. Presun trval len jednu noc, no mne sa odtiaľ vôbec nechcelo ísť. Matka na moje otázky príčiny odchodu odpovedala stále rovnako, že sa to dozviem, keď budem väčší a schopný to pochopiť. Krajina sa veľmi líšila od tej, kde som sa narodil. Bolo tam teplejšie, okolo neboli samé vrchy a hory, boli tam pláne trávy. Bytosti, ktoré tam žili rozprávali iným jazykom ako ja a na začiatku som im vôbec nerozumel. No veľmi rýchlo som si ho osvojil, aj za pomoci, domáceho učiteľa, ktorý ma zasvecoval do tajov tohto jazyka. Jazyk sa nazýva francúzština, krajina Francúzsko a oblasť v ktorej sme sa nachádzali, ktorú vybrali moji rodičia pre naše ďalšie pôsobenie bola preslávená Champagne.

5. kapitola

Po pár mesiacoch pobytu tam sa náš dom rozrástol o pár ďalších čo sa k nám pridali z Rumunska. No takisto aj o ďalšie dieťa., keďže sa mi narodila sestra. Všetky pestúnky ma na to pripravovali a ujisťovali, že pre mňa sa nič nemení, že ja som ten dedič, prvorodený a ten hlavnejší z nás dvoch. No mne to bolo jedno, ja som sa tešil na sestru, pretože to znamenalo, že už tu nebudem sám. Po tom čo sa narodil som nástojil ísť za ňou, no pestúnky mi moc nechceli dovoliť ísť za ňou, no ja som im vždy dokázal prekĺznuť aspoň na chvíľu. Bola strašne malá a ja som bol nedočkavý, kedy už vyrastie.

6. kapitola

V čase, keď deti z muklovského sveta začínajú chodiť do školy, deti z nášho sveta učievajú doma. Tak i ja som začal, no pre mňa to bolo iné. Ja som dostal súkromného učiteľa. Bol starší, prísni a jeho rasa bola rovnaká ako ta moja, takže dával veľký dôraz na našu históriu. Zo základov sme veľmi rýchlo prešli na jazyky, filozofiu, históriu, matematiku a taktiež literatúru. Samozrejmosťou v našich kruhoch bolo ovládať spoločenskú etiketu, takže sa to stalo súčasťou mojich osnov. V desiatich rokoch pre mňa začali aj iné povinnosti k čomu ma predurčoval pôvod a rasa. Ako učiteľa som dostal jedného z otcových najvernejších mužov, Drakona, ktorý mal zas na starosti môj vývoj v dokonalého muža a ešte dokonalejšieho upíra. Ako šli roky, vo mne sa prebúdzali rôzne vrodené schopnosti. A vďaka nemu som ich zdokonaľoval.

7. kapitola

Moju mladšiu sestričku som miloval a vždy milovať budem. Keď by si ktokoľvek predstavil prototyp vyváženej súrodeneckej dvojice, tak to sme boli my. Ja som bol ten vážnejší, kľudnejší, zapríčinené to bolo hlavne tým, že som sa pohyboval veľmi dlho len v dospeláckom prostredí. Ona bola tá bláznivá. Vyvádzala a niekedy sa jej podarilo nahovoriť na jej dobrodružstvá, aby ukojila svoju túžbu po poznaní, aj mňa. Každé jej vyčíňanie som kryl ako správny starší brat. Nikdy by som nedovolil aby jej niekto ublížil. No mali sme niečo až príliš spoločné, obom nám učarovala literatúra. No ja som našiel záľubu v písaní a ona v čítaní. A rodičia? Tých sme videli veľmi málo. No čo bolo isté, bola štvrtková večera. Každý týždeň sme sa jej museli zúčastniť. Bolo to niečo ako rodinná večera, podľa etikety a honostnosti, no bolo to chladné, plné príkazov, poučení a zákazov. No nebola iná možnosť ako počúvať a prišlo nám to aj normálne.

8. kapitola

V mojich 15 rokoch sa otec rozhodol, že by bolo lepšie pre mňa sa asimilovať medzi ostatných a nie len byť medzi tými istými. Napriek jeho neustálemu opakovaniu postoja voči rasám odlišným od tej našej. Koho ešte ako tak toleroval boli démoni a absolútnu nechuť mal voči anjelom a elfom. Ľudí bral bral ako možnosť potravy alebo potenciálneho upíra. No i tak ma zapísal na internát priamo v Paríži. Mal som vlastnú izbu, rôzne výhody ako každý na tom internáte, pretože sa tam vyskytovali skoro len decká s vysoko postavených rodín. No ja som vôbec medzi ne nezapadol. Väčšina sa ma bála, pretože som sa netajil názormi, ktoré som prebral od otca a tí, ktorí nie nezaujímali zas mňa. Bol som príliš namyslený a ovplivnený okolím v ktorom som vyrastal. Chýbala mi sestrička, domov som chodil len pár krát za rok. No za tie dva roky čo som tam pobudol sa môj názor aj začal meniť. Pomaly ma púšťali medzi seba a mne šlo veľmi pomaly sa chcieť medzi nich dostať. No už som nezastával názor ako môj otec. Spoznal som zákernosť mojej rasy a tak isto dobrotu tých iných. Doštudoval som na škole s vynikajúcimi výsledkami, ako sa odo mňa očakávalo, no skôr som mal pocit, že som zmaturoval z tolerancie a života, pretože som prestal odsudzovať rasy. Dokonca sa mi páčila jedna z radu ľudí. Ja som sa jej páčil očividne tiež, no bol som príliš nesmelý a hanblivý aby som sa o niečo pokúsil.

9. kapitola

Na škole som mal voľnosť a vôbec som nemal chuť počúvať otcove príkazy a zákazy v dome, presadil som si po prvý krát v živote svoje. Chcel som sa túlať a spoznávať nové veci, bytosti z iného pohľadu. Vzal som si peniaze, pár vecí a začali sa moje potolky po Francúzsku. Na začiatku som býval v rôznych hostincoch a užíval a užíval si plnými dúškami. No časom sa mi peniaze skoro úplne minuli, otca som o pomoc žiadať nechcel, tak som si začal hľadať rôzne spôsoby zárobku. Zamestnával som sa ako pomocník vo viniciach a statkoch, väčšinou som dostal plácu vo forme jedla, vína spojeného s nocľahom. Keď sa mi pošťastilo spal som v dome, ináč som mal ustlané na slame v senníkoch. No mne to stačilo, bol som spokojný a získal som nové skúsenosti. Svoju rasu som skrýval, no mal som vždy pri sebe krv preto, aby nenastali najhoršie prípady a to, že som mohol ľudí napadnúť, to sa našťastie nestalo. Okrem všetkého, som mal konečne čas na moju najväčšiu vášeň a to písanie. Už na internáte som napísal pár poviedok v ktorých moja sestrička našla knihu svojho srdca. Práve pre ňu som písal stále nové a nové dobrodružné príbehy. No popri tom všetkom som aj ja získal prvé nesmelé skúsenosti so ženami. Len škoda, že táto nádhera netrvala večne. Otec si ma našiel a zadal mi úlohu, ktorú som odmietnuť nemohol. Mal som sledovať Naomi Lupus. Nevedel som o nej skoro nič, len základné informácie, ktoré mi poskytol otec a boli potrebné k sledovaniu. Daroval mi tiež prsteň, ktorý mi prináležal a značil moju priamu líniu smerujúcemu k jednému zo zakladateľov- Marcusovi. Týmto všetkým som sa vybral na miesto jej posledného pôsobenia. Podarilo sa mi zistiť dosť veľa, nové informácie i tie staré. Toto všetko som podával otcovi a nemal som toľkú potrebu sa nad tým zamyslieť. Prešiel ďalší polrok a stále trval na svojom, teda aby som sa nestiahol a mal za ňou ísť aj na kraj sveta a tak sa skoro aj stalo. Po tom čo som zistil, že sa má sťahovať moje kroky mierili rovno za ňou a hľadali nové krytie.

10. Kapitola

Toto všetko ma dostalo až k jednej z čarodejníckych škôl s názvom Belfirin. Dokonca som mal aj šťastie. Predtým ako som prišiel sa zmenilo vedenie a miestni bulvárny plátok s názvom Witchwood Report hľadal nových redaktorov a šéfredaktorov. Po ukážkach mojich prác a aj napriek môjmu mladému veku ma priali na miesto jedného zo šéfredaktorov. Boli sme dvaja a tým druhým sa stal Morton R. Reinhord. Vychádzali sme spolu v rámci pracovných vzťahov a viac netrebalo. Zistil som, že v tomto kraji sa upíri sa schádzajú dokopy na jednom mieste, tak ako u nás, takže mi nerobilo problém sa dostať do blízkosti Naomi, ktorá sa stala jednou z vedúcich. Ja som si tiež mohol uplatniť svoj nárok, ktorý mi prináležal vďaka dedičstvu tak ako jej, no vedel som dobre, že je príliš skoro na to aby som sa odhalil. Dostal som sa k nej až tak blízko, že som sa zoznámil s jej dcérami. S tou skoro najmladšou Ameandee som si našiel asi najviac spoločných tém. No napriek všetkému tomuto, som sa spoločnosti väčšinou stránil aj keď nie úplne. Ubytoval som sa v dedine Witchwood v miestnom pube s názvom U šialenej čarodejnice. Zoznámil som sa s barmanom a dohodol sa na skladovaný mojich fľašiek s archívnym vínom a najviac potrebných fľaštičiek s krvou. Páčilo sa mi tam hlavne, pretože tam bol pokoj a veľa bytostí sa tam neobjavovalo, čo bolo pre mňa len plusom čo som uvítal s otvorenou náručou.

11. Kapitola

Pár krát som sa objavil i v sieni, ktorá sa nachádzala a Belfirinskom zámku, kde sa stretávala väčšina bytostí z Belfirinu i Witchwoodu. Veľmi som na seba neupozorňoval som na seba no skryť som sa nevedel. Zoznámil som sa tam s bytosťami rôznych rás, no jedna slečna ma zaujala oveľa viac ako iní. Bola profesorkou Dejín mágie s menom pre mňa vtedy asi najkrajším čo som kedy počul- Shirley Leroy Russell. Bola mladá, prívetivá, inteligentná, naše rozhovory neboli bezduché. Priznám sa, veľmi sa mi páčila a nemohol som ju pustiť z hlavy. Nebála sa ma a jej priamosť a odvaha ma priťahovala No bol tu jeden problém, bola anjel. Mne to neprekážalo, ale bolo mi už vtedy jasné, že ak sa to dozvie otec, nedopadne to vôbec dobre. No moju myseľ zatienili naše stretnutia až natoľko, že som zozbieral všetku odvahu aby som sa k niečomu rozhýbal. Jej dotyky a úsmevy boli tak nádherné, no nešlo to sa nezaľúbiť. Ukázali mi to čo som nikdy predtým nezažil, niečo nové a krásne. Napriek našim odlišným rasám sme si rozumeli priam dokonale, aj keď dokonalosť neexistuje, no pre mňa ona dokonalou bola, dokonca aj pri tých najjednoduchších činnostiam, aj vtedy keď sme len mlčky sedeli vedľa seba a vychutnávali si prítomnosť toho druhého. Nechcel som aby sa toto všetko skončilo. Užíval som si s ňou každú chvíľu akoby som tušil, že príde niečo čo pokazí tento sen v ktorom som bol.

12. Kapitola

Možno to bolo hlavne kvôli, že sme si tak rozumeli, napriek rasovým rozdielom, no tento sen sa skončil. Môj otec sa dozvedel o Shirley a nakázal mi rozísť sa s ňou. Nechcel som to, no vedel som čoho je môj otec schopný a pre jej ochranu som to spravil. Pokúšal som sa jej vysvetliť no brala to ako moju zbabelosť a vlastne to aj bola. Vybral som si tú najľahšiu cestu a zranil tak oboch. No mne sa to zdalo ako jediné možné riešenie. Shirley odišla do Egypta a ja som sa túlal a pokúšal zabudnúť, no šlo to priveľmi ťažko.

13. Kapitola

Shirley ma ešte počas nášho vzťahu zoznámila s jej najlepšou priateľkou Shani Alcantara. Najsmiešnejšie na tom bolo, že Shani sa zahľadela do môjho kolegu Mortona a on do nej. Mali sme na seba so Shani šťastie a tak isto na dlhé filozofické rozhovory. Po čase sa z nás stali priatelia a stala sa aj mojou najlepšou priateľkou. Podržali sme sa v tých najťažších chvíľach. Aj keď šla po rozchode so Shir do Egypta, no potom čo sa vrátila sa snažila dostať z toho mňa. Náš vzťah bol veľmi zvláštny, zdalo by sa že sme si súdený alebo že by sme boli dokonalí, no nikdy neprerástol v nič viac. No až do chvíle, keď sme obaja hľadali útechu a dúfali sme, že tá predstava by mohla byť aj reálna. Odišli sme teda na sever, vyskúšať aké to môže byť.

14. Kapitola

Výlet bol krásny, no ani v jednom z nás nevyvolal to čo by mal. Ani v jednom z nás sa nevytvoril tak silný cit aby sme spolu mohli byť. Shani si uvedomila, že Morton je asi naozaj ten pravý a ja som prišiel na to, že na Shirley len tak nezabudnem. Vrátili sme sa nazad, nezávisle od seba. Shani plná síl do vzťahu s ním a ja pokojnejší a vyrovnanejší s osudom, ktorý sa mi predurčil. Nemôžem povedať, že som dokázal byť pokojný, keď sa okolo Shirley začal motať Shanin brat Frederick, dokonca som sa opil. Dovtedy so neokúsil nič iné, len víno. Žiarlil som, niečo také som cítil po prvý krát, no bolo to silnejšie než ja. No tomuto všetkému pomohlo to, že sme obaja priznali, že k sebe ešte niečo cítime, no vedeli sme, že s tým nič nespravíme. Lenže vďaka tomuto priznaniu sme sa posunuli do roviny priateľstva, čo bolo lepšie ako to predtým.

15. Kapitola

Skoro ako blesk z jasného neba sa vo Witchwoode objavila krásna Španielka, bola tajomná a priťahovala oči všetkých mužov naokolo. No ja som mal to šťastie sa zoznámiť. Síce bola staršia odomňa, no užívala si života a mňa postupne učila ako si ho mám užiť tiež. Všetko bolo v rámci etikety, keďže bola z vysokopostavenej rodiny. Náš vzťah ale postupne prerastal v niečo viac, možno som to robil trochu na truc Shir, keďže zakotvila vo Frederickovom náručí, som povolil svoju uzdu a nechal sa ňou uniesť. Ona mi opätovala svoje úmysli a zrazu som a zrazu som bol šťastný, aj keď som vedel, že nemôžem ľúbiť na 100% lebo moje srdce mala iná. No ublížiť by som jej nechcel, ale žiť sa nedalo prestať.

16. Kapitola

No ako tak šiel čas, ja som sa čím ďalej, tým viac cítil bezmocný a skľúčený. Nevedel som čo so sebou, nič ma nebavilo a nenapĺňalo tak ako som potreboval a chcel. Ani v písaní do toho bulvárneho plátku som nevidel to čo predtým. Bolo to stále to isté, klebety, ohováračky alebo riešenie kto vyhrá či nevyhrá fakultný pohár. A presne v tomto období akoby mu osud chcel naznačiť niečo sa mu pred očami zjavila ponuka stať sa fotografom. Dlho neváhal a ponuku prijal, aj za cenu straty postu redaktora. No veľmi mu to nevadilo, práve naopak, len vyhovovalo. Videl v tom východisko z letargie v ktorej sa ocitol a konečne naplnenie jeho umeleckého ducha, ktorý mal od detstva, no pre neho sa to nehodilo. Presne preto písal potajme, dokonca ani sestrička nemá šajn o tom, že tie jej knižky sú jeho dielo. No nebolo to len z toho dôvodu, že mal pocit, že pohasína, no aj kvôli Mortonovi. Videl to ako možnosť upokojenia vzťahov, keď sa odtiaľ stiahne a nebudú sa musieť stretávať. Jemu bude stačiť toľko koľko ho stretne vďaka Shani či náhodne. Bral to ako novú výzvu a novú kapitolu jeho života po boku Vereny, ktorej dokázal aspoň trochu opätovať jej city.

17. Kapitola

Dni plynuli ako voda. Môj vzťah s Verenou sa prehlboval a zbližovali sme sa, aj keď komplikovane. Shirley sa narodilo dieťa, čo mňa len poháňalo sa viac vnoriť do vzťahu s Verenou. No potreboval som dáku zmenu, cítil som to proste v sebe. Najprv som začal trénovať svoje schopnosti, ktoré som zanedbával...no to nestačilo, rozhodol som sa preto znova oprášiť svoj obchod a pracovať na povoleniach, dokonca som kúpil dom. Ako som ho zbadal, mal som pocit, žeby som tu mal ostať a je na čase sa usadiť. No práca ma prestávala baviť – písať stále dokola len bulvárne články. Vôbec ma to nenapĺňalo, chýbalo mi už to nadšenie, čo na začiatku. Stále som rád písal, no nebolo to už to pravé, túžil som po niečom, čo by ma umelecky napĺňalo. Preto som prijal ponuku od richtárky Althey lupus Unnar, stať sa fotografom. Miesto sa uvoľnilo a videl som v tom nádej, ako uhasiť môj smäd a túžbu po kľude v mojej duši. Neprestal som s písaním, to by ani nešlo..no našiel som nakoniec niečo podobné. Aj keď rutinne fotenie bytostí nebolo ozaj to pravé, no dalo sa pritom robiť fotky väčšieho významu, v ktorom som videl hĺbku a dušu, ktorá mne chýbala.

18. Kapitola

Pre niektorých to najkrajšie obdobie v roku. No pre mňa to bolo práve naopak. Síce som mal prácu, dokonalú ženu vo všetkých ohľadoch, ktorá ma milovala...no moja myseľ nie a nie zabudnúť na Shirley, nie to moje srdce. No musel som sa s tým zmieriť. Takto to šlo dovtedy, kým otec nezačal mať pripomienky aj k Verene, čo som už nevydržal. Vydobil som si právo vybrať si koho chcem, aj keď s ranou na tvári. A čo sa mi vynorilo v mysli ako prvé? Získať Shirley nazad. Pri prvej príležitosti som sa o to aj pokúsil, no odbila ma. Už v tej chvíli mi bolo jasné, že nesmiem dopustiť aby som bol ako otec. A prišlo to skôr ako som čakal. Noc pred štedrým večerom sa objavila v čarodejnici. Bolo zvláštne ako nakoniec priznala presne to isté, čo ja. Žila dokonalý život, no pritom jej stále niečo chýbalo, tak ako mne. Nikdy by ma nenapadlo, že dostanem takýto darček. Darček v podobe sľubu, že sa rozhodne či je ochotná riskovať pohodlný život, rodinu a priateľa kvôli životu so mnou...

19. Kapitola

Zozbieral som odvahu a rozišiel sa s Verenou. Nemohol som ju klamať a ťahať ju neustále za nos. I tak som jej už ublížil. Zobrala to oveľa lepšie ako osm čakal. Dokonca mala viac hrdosti a vzala to dôstojne. Aj keď mi bolo jasné, že jej city ku mne boli silnejšie ako vravela. No vďaka tomuto som bol ja bez záväzkov a čakal som na Shirley. No ako zákon schválnosti sa na povrch dostala minulosť. Presne vtedy, keď to nebolo potrebné. Tajomstvo mňa a Shani a jedného týždňa vyšlo na povrch sveta. Dozvedel sa to Morton a Shani mala problémy, čo jej v tehotenstve neprospelo. No neostalo len pritom a Morton to povedal aj Shirley. Všetky moje slová, ktoré som jej vravel, stratili význam. Verila viac tomu, čo počula, ako mne. Nakoniec však uverila a pochopila prečo a ako to bolo.

20. Kapitola

Bolo to naozaj ako sen. Stála dole v pube a okamžite sa usmiala ako ma zbadala. Bolo to jasné znamenie, ani nemusela nič vravieť. Od tej chvíle som bol akoby pohltený snom. Každú voľnú chvíľu som bol s ňou, akoby sme obaja chceli dohnať ten čas, ktorý sme spolu neboli. Dokonca sme odišli aj do jej milovaného Egypta, tak isto aj do Paríža. Nemohlo nám byť krajšie a ani jeden sme sa nechceli zobudiť zo sna, ktorý sa odohrával v realite.
Veľmi skoro sa Shir nasťahovala ku mne. No nie už do izby nad pubom, ale do domu, ktorý som kúpil, no nedokázal v ňom žiť. Zariadili sme ho a pokojne nažívali. Aj keď jeden večer som mal pocit, že dostanem košom. No vyšlo z nej nakoniec to, že nebudeme už len dvaja ale traja! Splodili sme dieťa, ktoré bolo len potvrdením našej lásky. Samozrejme, že za tým všetkým nasledovala svadba. Vedel som, že u môjho otca to vyvolá hnev, bol som však pripravený tomu čeliť. Všetko bolo proste dokonalé až do chvíle, keď sa objavil na Belfirine môj otec a začal si nárokovať na môj odchod od nej.

21. Kapitola

Nakoniec sme to ustáli. Napriek tomu ,že som skrýval Shirley jednu dobu len na hrade. No Volurtas sa s tým zmieril. Alebo skôr videl za tým možnosť ako mať anjelov pod palcom. Aj keď ich bral za menejcenných. Bolo mi to vtedy jedno, mienil som sa mu postaviť, keď by na to prišlo. Narodila sa nám Marion. Malé dievčatko, ktoré rástlo ako z vody. Nebola ani anjel ani upír. So Shirley sme sa rozhodli nechať jej na výber, keď bude vedieť čím chce byť. Alebo kým si ju tie rasy samé nevyberú. Dni, týždne ba aj roky ubiehali veľmi rýchlo. Bolo to ako rozprávka. No ja som sa cítil zvláštne. Prílišný stereotyp ma trochu ubíjal. Preto som odišiel z miesta fotografa. A, keď sa Shirley stala Ministerkou mágie, ten zvláštny pocit sa vo len prehlboval.

22. Kapitola

Bol to den ako každý iný. Sedel som v bare pri šálke krvi s vínom, keď sa tam zjavila ona. Netušil som kto to je. Avšak nemohol som od nej odtrhnúť zrak. Díval som sa na to ako kráča, na jej pohyby a nejak mi to nedalo. Chcel som ju mať na fotkách. Pristavil som sa pri nej so slovami: „Prepáčte, viem že je to neobvyklá otázka, ale nechceli by ste mi robiť modelku?“ Jej výraz a následné slová ma pobavili. Ja a akty? Nie, na to nie som a aj keby, tak maximálne pre seba s niekym koho milujem. Akty sú umenie, som si tým istý, ale to som s nou nezamýšľal a patrične som jej to vysvetlil. Bolo vidno na nej, že jej odľahlo, no mal som z nej pocit, že sa hanbí. Alebo niečo podobné. Nevedel som si to vysvetliť prečo. Bola predsa krásna a myslím, že kebyže žila u muklov, robila by tam modelku. „Som Marcus De Morthe“, predstavil som sa. Podala mi svoju ruku, ktorú som gentlemansky pobozkal. „Melisse Ardelys, tesí ma.“, predstavila sa aj ona. Moje stretnutia s nou týmto započali, no k fotkám sme sa tak skoro nedostali.

23. Kapitola

Rozvinul sa medzi nami vzťah. Hm...vlastne nie vzťah. Na začiatku to bolo len o vášni, túžbe, šialenej príťažlivosti. Doteraz neviem čo to na nej bolo. Láska na prvý pohľad? Alebo príťažlivosť z minulých životov? Každý by si v tom našiel svoje. U nej doma som bol snáď každú chvíľku. Vždy, keď sa dalo sme trávili v posteli, ale len tak spolu. Krôčik po krôčiku sme si budovali medzi sebou vzťah a vlastne nám to ani nedochádzalo. Bol som síce stále so Shirley, no Melissa ma pohltila oveľa viac ako vlastná žena. Možno za to, že bola démonka, bližšia mojej rase, alebo za to že bola taká aká bola. No zaľúbil som sa a bez okolkov môžem povedať, že bezhlavo. Dlho sme to tajili, no ako to býva, nič sa neutají na večnosť. Samozrejme, že sa to prevalilo. Shirley sa odsťahovala aj s Marion a mna to neštvalo, aspon nie navonok.

24. Kapitola

S Mel to bolo niekedy ako na húpačke. Dobre aj zle. A nakoniec to dopadlo zle. Aspon toto obdobie. A prečo? Vratilo sa moje druhé ja. Damien. Prekliate meno z mojich úst a siahol na nu. Pre jej dobro a pre dobro okolia som odišiel. Keď som sa vrátil, bola so Simenom. Jej bývalým a vyzerala byť štastná. Preto som to nechal tak. Nechcel som jej ubližovať viacej. Keď som sa vrátil, neodvážil som sa. Prijal som miesto právnika na Ministerstve a vrátil k Shirley. Jedného dna ma však dostihla sova. Písala mi Melissa, potrebovala pomoc. Urýchlene som sa k nej dostavil a prišiel som na to, že ho zabila. Nepýtal som sa prečo. Odniesol som telo na miesto, kde by ho nemal nik nájisť, počkal som kým zaspala a potom som odišiel. Chcel som tam ostať, no už to nešlo. Bol som so Shirley, čakala dieťa, moje dieťa a ja som znova nechcel ublížiť nikomu. Aj keď som tak veľmi chcel byť s nou.

25. Kapitola

Narodila sa nám Saphire. Bola tichšia a kľudnejšia ako Marion. No zamestnala ma dostatočne na to aby som nemyslel toľko na Mel. Shirley som stále ľúbil. No mal som pocit, že Mel si vzala väčšiu časť môjho srdca. Shirley už unavovalo toto miesto, bolo to na nej vidno. Rozhodli sme sa preto odísť do Francúzska a ja som neprotestoval. Paradoxom bolo, že novou Ministerkou sa stala Melisse. No o tom som už počul, v tom čase som bol už preč.

26. Kapitola

Roky utekali ako voda. Saphire šla do školy, Marion pomaly na vysokú. Stárli sme a ani na jednom to nebolo príliš vidno, aspon nie z vonka. Shirley milovala svoj prácu, to miesto. Ja som však čoraz viac nenávidel všetko okolo mna. No mlčal som, dlžil som im to všetko. Snažil som sa nájisť si svoje miesto na svete, ale aj pri upíroch. Moje duša sa rozpájala a aj moje túžby. Čoraz viac som vedel, že ak sa nič nezmení. Tak táto rozprávka bude mať koniec.
popis

Ocenenia

Inventár

Nick:
Heslo: