Belfirin - Profil

Meno: Naenia Christie Taylor
Funkcia: Zástupkyňa riaditeľky
Fakulta: Lunarius
Rasa: Elf
Ročník: 0.
Vek: 19
Body: 170
Peniaze: 32488

KAPITOLA 1: Rodic je ten, kto vychova, nie kto porodi…

Neviem, ci bol den ci bola noc. Neviem ci som bola dlho ocakavane dieta, ci nie. No viem, ze ma rodicia odvrhli. Narodila som sa, ale nechceli ma…. Alebo…Narodila som sa, ale nie v tele v akom som mala…Alebo tu boli okolnosti, o ktorych som nevedela. No viem, ze si ma zobrala zena, co ma vychovavala. Nebola prave najmilsia, nedopriala mi tolko slasti zivota, akoby dieta malo mat, ale starala sa o mna. Az do mojich deviatich rokov, ked nahle zomrela pocas nasej prechadzky po lese…

Mna nasli elfovia, opustenu a vystrasenu v lese. Tiez som bola elfkou, tak si ma teda nechali. Bola som LEN Naenia, elfka bez priezviska, ktora vedela len svoje vlastne krstne meno a den, v ktory som oslavovala svoje dalsie a dalsie narodeniny. Potom som vyrastla v elfskej osade, kde sa o mna prikladne starali. Naucili ma nacuvat prirode, naucili ma prezit a naucili ma byt zenou, akou som. Mala som tam mnozstvo kamaratov, ktori si na mna vzdy nasli cas, mnozstvo dospelakov, ktori by boli hodni nosit meno rodica. Do skoly som nechodila, iba do elfskej, ktora bola vramci nasej osady. Zilo nas tam okolo stovky, sami elfovia. Tam sme boli v bezpeci, ziadni vlkolaci ci upiri.

KAPITOLA 2: Manzelstvo je slovo a laska len knizny vymysel…

Tam som spoznala Raula. Bol v mojej vekovej kategorii, bol to dobry kamarat. Ale iba kamarat. On sice vzdy videl cosi viac medzi nami, ale ja som citila prostrednictvom svojej empatie, ktoru vo mne vycibrili v osade, ze je to len kamaratsky obdiv. Ale on si to nikdy nechcel priznat.
Dobre nam bolo v nasej osade, no obaja sme tuzili po vzdelani, po civilizacii a mozno aj po nebezpecenstve. Chceli sme zit, nie prezivat. Tak sme sa spolu vybrali do jedneho z najvacsich muklovskych miest. Sice sme boli elfovia, ale muklovia nas stale videli ako obycajnych ludi. Nase usi boli pre nich neviditelne a miesto nich videli len podobne, ako maju oni. Dostali sme tam najlepsie muklovske vzdelanie, najlepsie zamestnania, no nam stale cosi chybalo. Bola to laska co nam chybala. Az jedneho dna si Raul predomna poklakol s cielom usadit sa so mnou a zalozit si rodinu. Tiez som po tom tuzila, ale nie s Raulom.

Kategoricky som nesuhlasila so svadbou, ale nemala som na vyber. Dala som svoje slovo a teda vydala som sa za Raula. Spali sme spolu, on sa snazil o dieta, no ja som nechcela. Pre mna to bola vzdy len dalsia noc stravena so svojim manzelom (to sa vsak milovanim nedalo nazvat, to existovalo len v knizkach), pocas ktorej sa on snazil aby som otehotnela. Veril, ze dieta je to, co zmeni moj postoj. Avsak ja som nechcela dieta s osobou, ktora mi nebola sudenou. Verila som, ze raz stretnem tu pravu osobu, ked sa vsetko zmeni.. Preto som zatial zila na elixire, ktory otehotneniu branil a tuzbu po milovanom dietatku som si dovtedy kompenzovala vyucovanim v muklovskej skolke. Az raz Raul vsetko zistil.

KAPITOLA 3: Nacuvaj svojmu srdcu

Chvilku sme sa hadali, no potom sme si vsetko vyjasnili. Pochopil, ze potrebujem cas. Pocas mojho premyslania nad sebou a svojim zivotom som sa zahlbila do velkeho upratovania v nasom sidle. Hladala som nejaky dovod aby som zostala, alebo aj dovod, aby som vsetku svoju minulost hodila za hlavu a zacala novy zivot. Az som narazila na tu kopu starych carodejnickych novin, ktore so zaujmom sledoval moj manzel, ktory pracoval vo svete carodejnikov, na ministerstve magie, na oddeleni zahad. A tam som narazila na clanok o mrtvej elfke, ktora vyzerala uplne ako ja. Nertrvalo mi dlho, zbalila som si veci do jedneho batoha, zopar svojich handier a zopar knih na citanie. Vzdy som svoj volny cas vykrivala citanim knih a snivanim o idealnom chlapovi.
Raul pochopil, ze potrebujem cas a nechal ma ist. Chcela som zistit, preco bola medzi nami taka podoba a preco ma vlastne osud tej zeny tak zaujal. A tak som sa vydala do Witchwoodu, do mestecka na opacnom konci sveta…

Cestou do Witchwoodu som spoznala chlapa, co splnal vsetky moje predpoklady o idealnom chlapovi. Volal sa Kolirien Davedien. No co osud nechcel, bol to prave manzel tej mrtvej elfky, ktora vyzerala ako ja. Bol to osud, ci len zhoda nahod? Ja vravim, ze osud…

KAPITOLA 4: Ked sa povod dere na svet…

…TBD…

Ocenenia

Inventár

Nick:
Heslo: