|
Meno: Alwar Ardelys Funkcia: Študent Fakulta: Lunarius Rasa: Človek Ročník: 5. Vek: 0 Body: 0 Peniaze: 6610 |
||||||
|
1. kapitola Witchwood. Dedina známa v širokom okolí. Veľa domov, veľa stromov a rodina Ardelys. Fakt, že Nimloth bola tehotná bol nevyvrátiteľný už deväť mesiacov. Každým dňom viac a viac nervóznejšia a hladnejšia, všetky tieto následky tehotenstva z nej robili krvilačnú beštiu. Všetci sa jej stále snažili vyhovieť, ale ona v sebe nosila malého démona, ktorý jej nedal pokoja ani chvíľku. Každý boží deň si priala, aby sa to decko už konečne narodilo, aby si konečne mohla obliecť jej veci, tých veľkostí, aké mala pred otehotnením. Podotýkam fakt, že otec je outsider, keďže nikto o ňom nič nevie, snáď teda aspoň Nimloth áno a keď nie, tak to o nej svedčí len o jednom. Ale o tom nabudúce. Konečne prišiel ten osudový deň, kedy to malé už konečne chcelo uzrieť svetlo sveta. Nebol to ťažký deň len pre Nimloth ale aj pre tetu Lochnesse, babku Melisse, dedka Evana a ostatných členov rodiny, ktorí museli všetky výkyvy Nimloth tak dlho trpieť. Narodil som sa krátko po polnoci, na veľkosť a váhu si snáď nepotrpíte, pretože sám ju neviem. Ako som počul z rozprávania, v tú noc som bol konečne po deviatich mesiacoch spokojný a zaspal som skorej ako by ste povedali „morské prasa“. 2. kapitola Áno áno, obvyklá fráza- dni, týždne, mesiace a roky ubiehali veľmi rýchlo a v mojom prípade rýchlejšie ako u iných mojich bývalých rovesníkov. Všetci vedia, že v našej rodine bolo vždy známe, že všetky deti vypili elixír rastu. A pri mne tomu nebolo inak. Až na jednu maličkú malililičkú maličkosť. Neviem, či si matka myslela, že nie som dosť inteligentný, alebo proste na to nemám gule ale vzhľadom na to, že elixíry už dávno v dome presunuli na iné miesto, aby Ardelysovci záhadne nevyrástli, som na to gule mať ani nemohol. Preto to matka vyriešila bez zbytočných problémov. Ak si myslíte, že mi to naliala nenápadne do fľašky s mliekom, tak to si vyhoďte z hlavy. Povedal som bez zbytočných problémov. Podala mi fľašku už s neveľa množstvom elixíru do ruky a povedala iba jednoduché: ,,odpi si.,, A ja som si odpil. To rýchle vyrastanie bolo fakt rýchle. Trvalo to ani nie dve minúty a bol zo mňa 11 ročný krásny, šarmantný a charizmatický mládenec. Mimochodom, Nimloth pred babkou Melisse stále hovorí, že ona nemôže za to, že ten elixír vypil. Vraj som vyliezol na skrinku, ukradol elixír a odpil si. To, čo je pravda vieme len ja a matka. Milovaná matka. 3. kapitola Vysoká, veľká, obrovská, odpudzujúca a hlavne veľmi stará budova, vedľa dediny Witchwood, inak sa nazývajúca aj škola. To je Belfirin. Nespočetne veľa študentov, v budove kopec profesorov a iných odrôd dopelých kvalifikovaných čarodejníkov, plno kníh a hlavne veľa učenia. Čo viac ma malo ešte odrádzať sa tam vôbec niekedy pozrieť? Viem, vzdelanie je v dnešnej dobe veľmi dôležité, ale že by sa mi do nej dva krát chcelo, tak to povedať nemôžem. No ale napokon sa to stalo, keď mi v jeden všedný deň prišiel list od riaditeliek Belfirinu. Vážený pán Ardelys Thoresen, vzhľadom na to, že ste dovŕšil vek 11 rokov bol ste prijatý na strednú školu čarodejnícku Belfirin. Veci ohľadne rozvrhu a vecí, ktoré budete potrebovať Vám zašleme sovou v krátkom odstupe pred nástupom do školy. S pozdravom, Lollita Brutus Nyktes & Elbereth de Lioncourt, riaditeľky. A tak, nebudem to naťahovať, pomaly študujem, darí sa mi v celku dobre ba až výborne, na to všetko, čo som očakával. Dostal som sa do fakulty Estrellis, z ktorej som bol ale náhle presunutý do fakulty Lunarius pre nedostatok študentov. Nejako tie roky tu na tejto škole (ak sa táto stará ochabnutá budova dá tak vôbec nazvať) prežijem, a veď hlavne, že sme všetci zdraví. 4. kapitola Áno, pomaly som prežíval tie dlhé mesiace utrpenia na škole ale stále mi tu niečo nehralo. Cítil som sa inak ako ostatní a stávali sa mi veci, ktoré som u nikoho iného nespozoroval. Spočiatku mi to bolo, veď som čarodejník, ale keď sa veci začali viacej vyvíjať a hlavne keď som sa ja začal pomaly vyvíjať, vŕtalo mi to čím dlhšie tým viac v hlave. Ísť okolo študentky, ktorá sa na mňa nechutne usmievala a pomyslieť si, že má ohavné vlasy a predstaviť si ako jej horia. Určite už každý z vás mal nejakú zlú predstavu. Lenže mne sa táto predstava naplnila a študentke v skutočnosti ozaj začali horieť vlasy a to som len prstom pohol. V 11 rokov života je to nevysvetliteľná vec a preto som sa konečne musel obrátiť na matku. Konečne som zistil, kde je v celej tejto situácii pes zakopaný. Som démon, démon ohňa. Skutky, ktoré som vykonal bez toho aby som ich chcel vykonávať sa mi stávali len z toho prostého dôvodu. Popravde, teraz neviem, či to bolo dobré alebo zlé, s určitosťou viem povedať, že som sa pobavil. Ale budem sa to musieť naučiť ovládať, lebo o chvíľu bude všetko podpálené. Naučiť sa, ako zastaviť všetky tie popáleniny a horiace vlasy či hábit. Vysporiadať sa s tým, že to nebude ťažké ale ja to zvládnem. Veď som predsa Ardelys Thoresen. Potomok adalida.  Nimloth Ardelys Thoresen -matka-  Philip Ardelys -brat-  Melisse Ardelys Delfith -babka-  Lochnesse Ardelys Thoresen -teta-  Lachtanne Evans Ardelys -sesternica- Slančo je pán |
|||||||
Ocenenia
Inventár |
|||||||
