|
Meno: Pandora Emily Lancast Funkcia: Čarodejnica Fakulta: Estrellis Rasa: Človek Ročník: 0. Vek: 18 Body: 0 Peniaze: 118793 |
||||||
 - Pandora Emily Lancast - *La nascita delle stelle* Šíre nebo posiate hviezdami, z ktorej vynikala jedna. Tá, ktorá mala byť symbolom tohto malého dieťatka. Malého dieťatka, ktoré sa práve teraz narodilo. Zvedavo hľadelo na oblohu plnú hviezd. Spýtavo načahovalo rúčku k oblohe. Chcelo sa spýtať, čo to tam tak žiari, čo je to zač. Jej malý prštek ukazoval práve na jeho hviezdičku... Vtedy matke dievčatka napadlo krásne meno – Pandora. Všetkým obdarovaná. Rúčka dieťatka svedčila o zvedavosti, ktorou bolo meno pôvodne obdarované. V ten krásny deň sa narodilo malé dievčatko. Narodené pod šírim nebom – ako zrodené z hviezdy. Hnedé oči, hnedé vlásky – vyzeralo to, že bude po otcovi. Aj on mal rád hviezdy, každý večer ich pozoroval. Tak to vyzeralo, že aj malá Pandora ich bude mať rada. V kútiku jej oka sa niečo lesklo. Niečo tajomné, a predsa len krásne.V očiach niektorých ľudí vraj videli dúhu. Bol to akýsi znak predurčenosti k niečomu veľkému. V jej ooku akoby sa leskla hviezda. Tak to poňala jej mama. Nevedela, čo a ako k tomu prišla, čo tá hviezda znamená, začala sa báť, či je to nejaké znamenie zla... Otec, ktorému to rozprávala povedal, že je to dieťa pod jej znamením – dieťa hviezd. *Infanzia molto triste* - Mami? Kedy ma príde pohojdať ocko? - - Ticho - S veľkou závisťou som sledovala jedno dievča na ihrisku. Husté, ryšavé vlasy. Sedela na hojdačke. Vlastne aj ja som na nej sedela – pred chvíľou. No mama ma nemohla teraz hojdať, držala sa za brucho, nemohla sa namáhať. Povedala, že ju bolí.... V čom som vlastne závidela tej malej ryšavke? Mohol ju niekto pohojdať. Síce nie mama, ale jej ocko... Stále keď som išla na ihrisko, buď sama, alebo s mamou, videla som, ako každé dieťa má otecka. Len Pandora ho nemala... Nikdy ho nevidela, on nikdy nevidel ju... Prečo sa to tak stalo, prečo to tak bolo? Prečo nemohol jej otec ju niekedy pohladiť? Pandora z toho bola celý čas smutná. Najmä, že nemala druhého rodiča. Spočiatku tomu nechápala, no čím bola väčšia, tým to bolo horšie a horšie. To, že nemá žiadneho súrodenca – s tým si až tak hlavu nelámala. Nebolo to až také podstatné, no samozrejme, predsa len by bolo lepšie mať niekoho pri sebe, ako byť len takto... sama? To je asi to vhodné slovo. Vtedy ešte netušila, čo sa všetko stane v jej budúcom živote, že sa objaví niečo, čo je slovami neopísateľné. *Il tempo di studiare* - Slečna Pandora Emily Lancast - - Estrellis! - Na to, že Pandora bola ako malá častejšie smutná ako veselá, zbehlo to celkom rýchlo na jej očakávania. Sova s textom, že je pozvaná na nejakú čarodejnícku školu sa zdal byť ako sen, asi pre väčšinu detí. Mama jej to z neznámych dôvodov zatajila. A možno by to spravila aj ona sama... Život niekde úplne inde, s niečim úplne novým bol iný, ako doteraz. Pandora si stále obdivovala svoj prútik, učebnice a všetko nové. Chcela už niečo vyčarovať zo svojho nového prútika. Začala chodiť na hodiny, poctivo sa pripravovať... Bol to pre ňu ako nový začiatok. Spoznala mnohých ľudí, s ktorými sa mohla porozprávať... Dostala sa do krásnej fakulty – Estrellisu. Tiež bola odvodená od hviezdy, a predsa ona ich mala tak rada. Asi jej bolo súdené dostať sa sem. Z veže bol vždy krásny výhľad, najmä na hviezdy. Pandora ich mohla stále pozorovať. Nikdy ju neprestali baviť. Vždy chcela objaviť niečo nové... V jednej hviezde dokonca videla svoju mamku, v ďalších sa pokúšala nájsť svojho otca. No i keď každý večer hľadala, nejako sa jej to nedarilo... Pandora začala novú kapitolu svojho života. Niekedy sa potulovala po akadémii, aby ju lepšie spoznala, na hodinách dávala pozor... Na problémy a smútok nemala čas cez deň myslieť. *Previsione* Pandora úspešne ukončila prvý ročník študovania na akadémii. Bol to krásny pocit, že ide ďalej, že sa môže aj naďalej vzdelávať. Už to pre ňuz nebolo také nové, už to bol ako jej druhý domov. Estrellis, klubovňa... tam sa cítila úžasne. Druhým ročníkom sa začali vychádzky do Witchwoodu. Chodila tam najskôr sama, nekamarátila sa s veľa ľuďmi. Vlastne, od detstva bola rada sama. Aj v ten deň sa plánoval výlet. Pandora zakovila v svojom obľúbenom pube. Vždy tam chodila si oddýchnuť. Vtedy ešte ani netušila, koho tam stretne, a čo sa vlastne dozvie. Pani ministerka mágie. Áno, bola to ona. I keď nie mnohým študentom sa ju podarí vidieť, Pandora sa s ňou dokonca aj rozprávala. Prisadla si k nej, začala sa s ňou rozprávať o bežných veciach. No neskôr jej prezradila niečo o jej rodine, lepšie povedané, len o jednom členovi... Melisse mala schopnosť jasnovidectva – vidieť minulosť, budúcnosť a súčastnosť. Pandora jej hneď odvetila, že by predsa len rada niečo vedela... o svojom otcovi. On žije! No je veľmi smutný a trápi sa... Pandora už približne vie, ako vyzerá. Keby ho tak len mohla raz vidieť, raz objať. Keď zistila, ako ho to všetko mrzí, prišlo ho aj jej ľúto. Možno by mu odpustila to opustenie. Veď chcela by vidieť svojho otca, aspoň raz... *Che cosa?* - Pandora, máš sovu! - - Šok - Ako jej to mohla mama urobiť?! Ako?! Prečo jej to nepovedala?! Pandora bola po správe od mamy úplne zmätená. Vraj má sestru, ktorá je na škole, a ona o tom ani nevie! A čo je najlepšie, nevie o tom ani vlastne jej údajná sestra. Ako jej to teraz povedať? Je síce dobré, že Pandora má sestru, ale prečo o tom nevedela? A prečo vyrastala sama? Prečo... Veľa otázok a žiadne odpovede. Musela sa nejako skontaktovať so svojou sestrou, vlastne, čo ak jej mama nehovorila pravdu? Ale prečo by jej o tom hovorila, lepšie povedané, prečo by jej klamala? Prečo by to robila? A keď ešte k tomu také meno už niekde počula? Pandora sa rozhodla napísať svojej sestre sovu. Verila tomu, že je to ona. Keď už toľko nešťastia, musí byť aspoň nejaké to šťastie...% |
|||||||
Ocenenia
Inventár |
|||||||
