Belfirin - Profil

Meno: Cardial Nauta Mustang
Funkcia: Čarodejnica
Fakulta: Solarius
Rasa: Anjel
Ročník: 0.
Vek: 18
Body: 0
Peniaze: 17414

Už čoskoro vo vašej chladničke...

...

Čo bolo, bolo. Pretože čo bývalo to bývati v budúcnosti nedbajúc na okolie nebudeti. Čo však je, to záhadou ostávati plánujúc sa smeje ti. Ty však kašliti na všetko keď nerozumejúc sa škrábati. Tvojej idiocie mraky...

...

Ore wa...
Cardial
Nauta
Mustang
...tabun.

Odfarbené začiatky

„Kde bolo tam bolo, bola raz jedna...“
„Cardial!“
„...diaľnica...“
V hustnúcom lese, na vrchole hory, ktorá hľadela na okolie, stál rozložitý zámok postupne stavaný v priebehu niekoľkých storočí. Stále tam ešte prežívali zvyšky pôvodnej aristokracie, ktoré v zatuchnutej pevnosti snívali o rozkladajúcich sa zvyškoch rodinnej histórie.
No a tam, pod hradom, v malom rodinnom dome neurčitej sivej farby, s jednou okennou tabličkou zalepenou páskou, žil manželský pár. Vyjadrovať sa o tých dvoch ako o ideáli by bolo prehnané, ba priam vrcholne zavádzajúce. Matka, rozložitá žena v stredných rokoch, tuhá fajčiarka s fľakmi na tvári. Otec, účtovník na obecnom zastupiteľstve, chudý pán s riedkou briadkou, zarábal len toľko, aby sa rodina dlhodobo pohybovala nad hranicou chudoby. Keď sa teda v tejto rodine pod rúškom sobotňajšieho večera objavil malý príživník, znamenalo to v podstate len toľko, že matke a jej cigaretám musel otecko škrtnúť cez rozpočet. Preto malá Cardial, ako ju nazvala pôrodná baba, bola v prvých mesiacoch svedkom nejednej hádky, ktoré vrcholili tým, že otecko sa musel skryť pred mamičkou. Možno aj to neskôr prispelo ku Cardialinmu názoru, že na vrchole hierarchického rebríčka je žena – udržovateľka poriadku. V jej dome to tak určite bolo. Cardial, odhliadnuc od toho, že sa musela vysporiadať s minimom rodičovskej pozornosti, vyrastala celkom šťastná. Nikdy jej nič nechýbalo, veľmi rýchlo sa naučila využívať slabé stránky svojich rodičov na to, aby dosiahla čo chce.

Kdesi v opare...

„Kto si?“
„Ja? Tvoje podvedomie.“
„A poznám ťa?“
Ako tak ubiehal čas, dedinka Kopytníkov údol sa vôbec nemenila. Možno sa len prepadla ďalšia cestná komunikácia, alebo svet opustila ďalšia desiatka nebožtíkov. Malá Cardial však prechádzala zmenami každý deň a to najmä v rámci svojho okolia a seba samej. Chodiť sa naučila až v polovici druhého roku, keďže dovtedy niečo také ako pohyb nepotrebovala.
Reč jej taktiež k šťastiu nechýbala, až kým nezistila, že ňou môže komentovať rôzne zaujímavé skutočnosti. Odvtedy domŕzala svojich rodičov nevhodnými poznámkami, najmä k stavu domácej hierarchie. Otecko svoju dcérenku čoskoro začal považovať za nástroj diablov, a ak nie, tak aspoň mamičkin. Mamička tým tiež nadšená nebola, keďže ponižovanie otecka bolo výsostne jej záležitosťou. Cardial si teda s rodičmi nikdy veľmi neporozumela.
Jej spoločenský styk sa upravil až keď nastúpila do škôlky. Nejedno dieťa sa pred poludňajším spánkom vždy pozeralo pod posteľ, či tam nie je Cardial.
Napriek tomu si však, v jedno hmlisté popoludnie predsa len našla prvého kamaráta.
Bol ním 50 ročný starý mládenec, Wilhow Vlasatý. Nie, Wilhow nebol deviant, ani netrpel žiadnou úchylkou. Teda, nikto mu to nikdy nedokázal. Malú Cardial si však obľúbil pre jej nezvyčajný charakter. Odvtedy spolu trávili celé popoludnia, kedy Cardial rýpala prstami do zeme a Wilhow sa tu a tam zapájal poznámkami o počasí.

...sa stráca

„Už to končí?“
„Nie, to len hercovi zabehlo...“
Prišli školské časy, ale Cardial napriek tomu stretnutia s Wilhowom nijako neobmedzovala. Až raz, keď naňho čakala v tieni veľkej brezy, kde mali v ten deň hľadať červíkov, neprišiel. To ju znepokojilo, Wilhow prišiel dokonca aj vtedy, keď mal zlomené obe ruky a nevidel na jedno oko (Stručný súhrn: Wilhow sa ponáhľal na pole orať, keď mu do cesty vošla dôchodkyňa. Jemne o ňu zavadil spätným sklom, keď sa jej pokúsil vyhnúť. Na druhý deň sa zobudil v nemocnici). Muselo v tom byť niečo závažné.
Aj bolo. Po dlhých rokoch sa štátnemu zástupcovi konečne podarilo Wilhowovi dokázať pedofíliu. Vzali ho do väzby a tam strávil zvyšok svojho života, píšuc Cardial každú sobotu listy. O počasí. Nevedel však, že strážnik ich všetky využíva namiesto papiera na toalete...
Cardial navštívila delegácia troch psychológov a pracovníka sociálneho oddelenia. Viedli s ňou dlhý rozhovor o Wilhowovi, o jej detstve, o rodičoch. Po posudku „emočne zaostalá“ jej odporučili dvojmesačný pobyt v detskom tábore Svätej Vilhelmíny. Tam sa mala naučiť, ako funguje spoločnosť. Prišla, videla, ale viac nič. Vrátila sa domov, posadila sa pod brezu a hľadala červíky.
Ako však roky ubiehali, breza ostávala čoraz viac osamotená, keďže Cardial zistila, že ľudia sú predsa len zaujímavejší ako červíky. A nielen ľudia.

Be...čo?

„A toto je čo?!“
„Tak prepáč, ale ja nie som také prasa.“
Ono... veď to poznáte. Nejaká divná pozvánka, niečo napísané atramentom na pergamene, ako keby digitálna technika ani neexistovala. Jednoducho, nejaký ústav menom Belfirin.
Cardial zistila, že nie je ako iné deti (no bodaj by nie, ostatní to vedeli už hodnú chvíľu), a že ak sa nestala chyba v databáze, tak má vraj nejaké čarodejnícke schopnosti.
V tom čase však už bola Cardial na úplne inej úrovni. Ľudská spoločnosť ju síce pripravila o splynutie s prírodou, ale naopak jej umožnila splynúť s davom efektívnejšie, ako by kedy mohla predpokladať. Samozrejme, iba v prípade, že dav pozostáva z ľudí hluchých, slepých a mentálne zaostalých. Je však isté, že emočnú zaostalosť by jej už vytknúť nemohli, možno isté aspekty pozostalosti z nevinných čias s Wilhowom. Ten naďalej žil v jej spomienkach, aj keď len ako málo frekventovaný občasník.
Nuž teda, Cardial sa rozhodla, že výzvu inštitútu prijme. Nevedno či na prospech belfirinskej komunity, ale určite na prospech Cardialinho evolučného vývoja. To však bola v tej chvíli len vzdialená budúcnosť. V tom momente bol jej najväčším problémom narastajúci komplex z výšky, ktorá trvalo odmietala prekročiť magickú hranicu 150 centimetrov. Skúšala všetko, dokonca sa raz zavesila za uši, aby svoju telesnú schránku natiahla, no bezvýsledne.
A tak, telesne pomenšia, psychicky divná a inteligenčne mierne vyspelejšia, vstúpila na belfirinskú pôdu.

Byť ponorkou

„Tu Krišpuut, chcem aby ste sledovali objekt.“
„Rozkaz pane! A ktorú osobu?“
Prvý rok zanechal v Cardial silný pocit amnézie. Doslova a do písmena si z neho nič nepamätala. Ako keby v jej mozgu niekto odstránil predošlé vákuum a nahradil ho iným. Zničujúci pocit.
Naopak druhý ročník bol jedným z tých období, kedy sa sami seba pýtate, či dočerta osud nemá nič lepšieho na robote ako vám stále meniť plány do života.
Jedného večera, po dni, kedy sa Cardialitina telesná konštitúcia dotkla každého kúska steny a nábytkov v Belfirine, keďže mala silný pocit príťažlivosti k niečomu neidentifikovateľnému, stretla sa na nádvorí so slečnou Taryou il Mahtar, mierne divnou osobou, ktorá so sebou nosila ešte divnejšie šutre. Fyzický kontakt s jedným z týchto šutrov zmenil Cardial nielen fyzickú stavbu tela (teda, že jej na chrbte narástli operené nádory), ale do značnej miery poškodil jej aj tak prehnité psychično. Stal sa z nej anjel.
Okolo času, kedy obvykle končí školský rok a jediným prekvapením býva to, že ste skutočne preliezli do ďalšieho ročníka, opäť sa niečo privalilo. Tentoraz jej spolufakultníčka Athalie, ktorá jej oznámila, že jej otec je sukničkár a Cardial je jedným z výsledkov jeho dobrodružstiev. Vtedy bola mamka ešte určite zvodnejších tvarov.

Zodpoved...há?

„A týmto Vás menujem za môjho zástupcu!“
„Pane... vážne si to nechcete ešte premyslieť?“
Tretí ročník začal tým, že sa vedúca Solariusu pominula na rozume a zvolila Cardial za jednu z prefektiek. Nielenže to znamenalo vystaviť Solarius hrozbe zvnútra, ale zároveň to ohrozilo Cardial na rozume ešte viac ako už bola. Prvýkrát sa totiž presvedčila, že decká zo Solariusu sú síce skutočne extrémne sympatické tvory, ale zároveň aj kvapku neurotické a snaživé na jej vkus až príliš. Ale nakoniec to nebolo až také strašné, snáď až na fakt, že sa u Cardial začali prejavovať hrozné nočné mory v podobe žltých prízrakov s plnými náručiami ostrých predmetov, snažiacich sa uštvať ju k smrti a rituálne obetovať bohom kvôli lepšej úrode.

NAUTA
...

Athalie Nauta Lefroy
Sestruch

...ponorka de luxe...

Kailyn Nauta Arlens
Sestruch

...hakuna matata!...

Atlee Nauta Lefroy
Neter

Ocenenia

Inventár

Nick:
Heslo: