Belfirin - Profil

Meno: Hjordis N. Errindor
Funkcia: Profesor
Fakulta: Estrellis
Rasa: Elf
Ročník: 0.
Vek: 19
Body: 0
Peniaze: 0

Lebo každý má nejaký začiatok....

Keď spomienky nepustia inak....

Kakao,” uškrnie sa a trochu sa pomrví. Cíti sa zvláštne, no od svojej spoločníčky necíti zatiaľ nič nedobré. To ju celkom poteší. Prameň vlasov, čo jej padol do tváre, opäť strčí za špicaté ucho a potom sa do toho pustí. „Volám sa Hjördis Skaidrite,” áno, možno si to stihla všimnúť na nejakých oznamoch alebo tak, ale predsa len. Osobne sa ešte nepredstavila. „Ide o to..... Kedysi som milovala les. Milovala som hviezdy a noc, ktoré mi ukazovali minulosť i budúcnosť. Milovala som svoju rodinu,” otrepané frázy, ale musí ju nejako dostať do deja. „No potom sa stala jedna vec, ktorá moje šťastie zmarila. Prišiel nejaký cudzinec odetý v plášti a zničil....celú...moju...dedinu,” slová z nej idú pomaly ťažšie a v spomienkach sa jej objavujú všetky tie obrazy - horiace domy, stromy, lámanie kostí jej blízkych, krik a hrôza, všade krv. To všetko ju prinúti plakať, potichu, no úprimne. „A ja.. Bála som sa ísť na to stretnutie. Odvety mám..jednoducho strach...í-ísť niekam s-sama,” zavzlyká a rovno si aj vyčaruje vreckovku, nech jej to tu nezasmoklí. No ďalšie slová zo seba pre teraz nedokáže dostať. Musí sa upokojiť, no nejde to. Bolí to, trhá jej to srdce. Má chuť skončiť so svojím životom.. Akým bude elfom, keď sa bojí prírody?

„Zahoďte minulosť, prestaňte na ňu myslieť, zabudnite a myslite len na terajšok a budúcnosť...lebo strach nikam nevedie. Odvahu Vám treba.. ”

Keď ju začne Yv, aspoň začiatok jej mena si pamätá, tľapkať po chrbte, zdvihne na ňu pohľad. Nakoniec zoberie aj ten pohár minerálky a hneď ju do seba hodí. Jej slová znejú povzbudzujúco, no nedokáže ich dať do praxe. „Práve preto som za vami prišla. Ja.. Sama to pravdepodobne nedokážem. A chcela som vás poprosiť,” začne a teraz už znervóznie. Začne si najprv obhrýzať spodnú peru, potom triasť jednou nohou. Do šľaka, upokoj sa... Nádych.. Výdych... Povie si sama pre seba a potom sa znova pustí do reči. „Chcela som vás poprosiť, či by ste mi mohli vymazať spomienky. Tie zlé, nepríjemné. Ak by ste mi mohli dať nové. Nech viem, ako sa volám, nech poznám ľudí, čo som spoznala tu, nech viem, aké mám schopnosti. Ale aby som zabudla na svoju rodinu. Na miesto, odkiaľ pochádzam. Aby som sa nedesila toho, čo je pre mňa, elfku, prirodzené. Aby príroda bola opäť mojou priateľkou a nie nepriateľom,” tak a je to vonku. Teraz už len zistiť, či tu bude ochota pomôcť.

„… To nebudete úplnou elfkou, ... To vážne chcete? Nech je minulosť hocijaká, je to Vaša minulosť, Vaša súčasť... ”

Keď to jej kolegyňa vysloví jednoduchšími slovami, prikývne. „Áno, presne to chcem. Sami ste predsa povedali, že mám zabudnúť. A o to vás žiadam. Áno, možno to bude iné, mať novú minulosť, no ja ďalej takto žiť nedokážem. Bojím sa zatvoriť oči, bojím sa kamkoľvek ísť. Jednoducho som a nie som zároveň. Chápete ma? Neviete si to predstaviť, čo sú to za muky...” zmučene na ňu pozrie. Jej vnútro je úplne zlomené. Naozaj takto nedokáže ďalej žiť. „Žiadam vás o to, ako moju vodkyňu. Ako osobu, na ktorú sa môžem kedykoľvek spoľahnúť. Pomôžete mi?

„Fajn, ale Vy ste to chceli! .... Ponúknem Vám spomienky mladej elfky a dám Vám aj mysľomisu, kde si vložíte spomienky, ktoré po výmaze pamäti chcete späť..."

Ako počúva tie slová, oči sa jej rozžiaria. Je to dokonalý nápad a ona bude mať konečne pokojný spánok. Musí oceniť, vybrala si správnu osobu. „Áno, jasné, súhlasím a som si vedomá, čo sa môže stať!” povie nadšene a rovno aj vyskočí zo stoličky, cupkajúc za profesorkou Dejín mágie.

„Tak poďme...a keby dačo, ja som v tom nevinne... ”

Ella

Siraella Ladon Arabbea
krstná dcéra
prefektka Estrellisu

Tari

Tarí N. Carnesir
nenájdená najstaršia sestra
pracovníčka Sociálneho oddelenia na MM

Amoeba

Amoeba N. Draconis
nenájdená staršia sestra
pracovníčka Oddelenia záhad na MM (Oddelenie RPG záležitostí)

Ocenenia

Inventár

Nick:
Heslo: