|
Meno: Chloë Brightswood Funkcia: RPG postava Fakulta: RPG Rasa: Vlkolak Ročník: 0. Vek: 0 Body: 0 Peniaze: 0 |
 Detstvo? Je to doba už tak nenávratne vzdialená. Po toľkých rokoch jej aj tie, kedysi silné a tak dôležité spomienky prídu len ako obyčajný, hmlou zahalený sen. Ale kedysi dávno, v tých polozabudbutých časoch, bola iná. Bola...nevinná. A tak úprimne šťastná. Tehotenstvo mladej Jei už od začiatku neprebiehalo hladko. Neustále bolesti a odpadávanie ju ku koncu pripútali na lôžko. Niektorí už prestávali dúfať, že sa dieťa narodí živé a zdravé. A niektorí prestávali dúfať, že to Jea všetko ustojí. A ešte k tomu aj bez Michaela, po ktorom akoby sa zľahla zem. Kde sa ten démon znovu túlal, že nebol pri svojej milovanej v tej ťažkej chvíli? Všetko to začínalo vyzerať veľmi biedne... Ale predsa bol pôrod úspešný a mladá mamička dala život dvom malým dievčatkám: Lucy a Chloë. No Jeine ťažkosti stále pretrvávali, nezmizli s pôrodom, tak, ako v to všetci dúfali a jej stav sa rýchlo zhoršoval. Nikto nevedel, čo sa deje a Jea slabla každým dňom a...akoby sa vytrácala. Zdalo sa, že jedine pohľad na jej dve dcérky, dvojčatá, jej trochu dokázal rozžiariť tvár a vdýchnuť do jej očí znovu jas života. Jedného dňa sa v nemocnici objavil Michael. Zdržal sa len krátko, pričom sa na dcéry ani nepozrel a pár dní po jeho opätovnom odchode Jea zmizla. Nikto nepredpokladal, že by sa vo svojom stave dostala ďaleko, no predsa akoby sa pod ňou zľahla zem. Po dlhom, no bezvýslednom pátraní ju napokon vyhlásili za mŕtvu. Dvojčatá boli zverené do starostlivosti Palmity - Jeinej sestry, ktorá sa snažila zo všetkých síl, aby jej neterky boli šťastné. Dievčatá rástli ako z vody a Palmita bola rada, že jej svojim radostným smiechom oživujú celý dom. Obe rovnako zvedavé, obe rovnako veselé a neposedné. Podobali sa ako vajde vajcu, ich oči ich vždy prezradili. Kým tie Lucyne mali jemný červenkastý nádych, Chloë mala oči farby jantáru. No po dovŕšení šiestich rokov sa však ukázalo, že farba očí nie je to jediné, čo robí Chloë odlišnou a jednej februárovej noci sa celým domov ozvali bolestivé výkriky. Keď Palmita dobehla do detskej izby, krik ustal a bolo počuť len tichý ston. V slabom svetle hviezd videla, ako sa jedno z dievčat vydesene tlačí k stene, zatiaľčo druhé kľačí pri posteli. No silueta dievčaťa bola iná... Keď mraky ustúpili odhalili mesačné lúče celú scénu. To Chloë sa krčila na zemi, vydávajúc bolestivé stony. Z predĺženej tváre jej trčali tesáky, telo mala pokryté srsťou a nechty nadobúdali podobu pazúrov. Palmita vydesene cúvla, zachovala si však chladnú hlavu. Rýchlo schmatla Lucy za zápästie, postavila ju a vystrčila z izby, zatiaľčo druhou rukou vyberala prútik. Chloë sa medzitým úplne premenila a jej zmenené telo nehybne ležalo na koberci. Len kňučivé dýchanie prezradzovalo, že nie je koniec. Chloë bola vlkolak! Toto neblahé zistenie však Chloë zmenilo. Utiahla sa viac do seba a aj jej smiech a radosť zneli akosi menej úprimne. Niesla to ťažko, nechápala poriadne, čo sa to s ňou deje a najmä...mala strach. No bola vďačná sestre a tete, že napriek všetkému stáli pri nej. Čas ubiehal. Keď sestry dovŕšili jedenásť rokov, čakalo ich prekvapenie v podobe listov - obe dievčatá boli prijaté na čarodejnícku školu, kde učila aj Palmita. V tom čase sa už začínala zmierovať s tým, čím je, aj keď to bolo ťažké. Nástup do školy priniesol aj zmenu a Chloë si našla aj kamarátky. Nefertiti a Violette...Boli takmer nerozlučné, no predsa sa Chloë od nich trochu odťahovala. Nechcela aby sa nedozvedeli o jej tajomstve. No jej pravidelné absencie na vyučovaní, zlý stav a rany a škrabance, s ktorými sa navracala z nemocničného krídla vyvolávali otázky. A neustále vymýšľanie výhovoriek nebolo vždy jednoduché. Sestra Lucy a občas aj Palmita sa jej v tom snažili pomôcť, a Palmita jej neustále hovorila, nech z toho pred kamarátkami nerobí také tajomstvo. No Chloë mala strach...čo ak ju zavrhnú? Postupne zisťovala, že nie je sama, kto je v nemocničnom krídle tak často. Počula dych aj hlasy z vedľajšieho lôžka, no nikdy sa veľmi neodvažovala odtiahnuť závesy a vykuknúť, až kým si nebola istá, že dotyčná osoba odišla. Raz však predsa získala prevahu zvedavosť a keď opatrne vykukla spoza závesov, čakalo ju prekvapenie v podobe Chrisa, spolužiaka, ktorého stretávala na chodbách aj na vyučovaní. Počkala, kým vyjde z ošetrovne a pomaličky sa vydala za ním. Keď zabočil za roh neďaleko knižnice, trochu pridala, no v tom prudko vykukol spoza rohu s otázkou, prečo ho sleduje. Chloë nevedela čo na to odpovedať, len zamrmlala, že ho nesleduje, že ide do knižnice. No pravdou bolo, že z neho cítila niečo zvláštne, niečo povedomé. Čoskoro sa aj dozvedela, čo to bolo. Chris bol vlkolak, rovnako ako ona. Preto jej prišiel tak povedomý. od toho zistenia sa mnohé zmenilo. Už netrávila splny sama, snažiac sa pokoriť zviera v sebe. Postupne v tých nočných zážitkoch nachádzala potešenie...Nepamätala si spočiatku nič, no hoci bola stále dobitá a unavená, preberala sa akosi..spokojnejšia. Vedela, že je to tým, že na to nie je sama. Rokmi na škole sa jej darilo dostávať zviera v sebe pod kontrolu a čoraz viac sa počas premeny ovládať. A čím viac sa ovládala, tým menej sama seba považovala za nejakú beštiu. Začala v nej rásť akási podivná hrdosť, trochu aj namyslenosť. Veď aj v ľudskej podobe bola silnejšia a odolnejšia ako obyčajní čarodejníci. Školu úspešne dokončila a aj ako mladej čerstvej absolventke sa jej podarilo získať pozíciu na Ministerstve mágie. Oddelenie záhad sa stalo jej druhým domovom. Tým prvým bol spoločný dom s Chrisom. Nasledovala svadba a prvé dieťa. Maličká Iris zdedila vlkolačie gény...Bol to vlastne počiatok svorky. Dovtedy Chloë okrem Chrisa iného vlkolaka nestretla, no časom pribudli ďalší a Chloë sa postavila na čelo ako alfa - matka vlčica. Pribudli aj ďalšie deti..či už tie narodené, alebo tie stvorené...celá svorka bola jej rodinou a hrdosť na to, čím je...čím sú rástla. Jej život sa začal rozdvojovať...na jednej strane bola čarodejnica, zamestnankyňa Ministerstva...matka vychovávajúca spolu s manželom svoje ratolesti. Na druhej strane však bola vlkolak, túžiaci loviť a trhať. Spočiatku sa snažila držať svoje krvilačné ja pod kontrolou. No obyčajný život ju nebavil. Jej maska dobej ženy sa začínala rozpadávať a čoskoro sa prišlo aj na to, že to práve ona stojí za pár záhadnými zmiznutiami. Nepopierala to. V obyčajných ľuďoch začínala vidieť len potravu. Aj kontakt s kamarátmi zo školy dávno prerušila...Ľudia boli tak slabí a neschopní...boli nič oproti vlkolakovi. Chris ju však opustil. To bola pre ňu veľká rana, hoci sa snažila nedávať to najavo. Milovala ho a on odišiel za inou. Keď sa dozvedela o jeho smrti, zdalo sa, akoby jej na tom už ani nezáležalo, hoci opak bol pravdou. Upla sa len na svorku a ďalšieho manžela a partnera si tentoraz vyberala nie kvôli láske, ale kvôli rase. Chcela udržať čistotu v svojej rodine, vo svojej svorke. Maxxa nemilovala, no vychádzala s ním a to jej stačilo. Na prvý pohľad boli šťastný manželský pár a nikomu tú ilúziu brať nechcela. Roky ubiehali...opustila svoje miesto na Ministerstve a zamestnala sa v miestnej knižnici. No ani tam dlho nevydržala. Ten jednotvárny život, to neustále potlačovanie vlastných pudov ju doháňalo do šialenstva. Jednéh dňa zmizla - opustila manžela, deti, svorku aj svoje miesto v knižnici. Opustila celý svoj doterajší život a v podobe bieleho vlka odišla do sveta, nechávajúc za sebou tú obyčajnosť, monotónnosť a obraz slušnej ženy. Sama netuší, koľko prešlo času. Boli to mesiace, roky...desaťročia? Ktovie...už dávno prestala počitať. Cesta ju zaviedla do Nórska. Ani netušila, že práve v tej chladnej krajine stretne niekoho, kto v nej prebudí dávno zabudnuté city. Sebastian Schwarz bol pohľadný muž...dlhovlasý fešák, rozhodný a sebavedomý. Nenechal sa vystrašiť tým, čo bola Chloë zač. Čo sa mu možno stalo aj osudným...rovnako ako jeho sukničkárska povaha. Sebastian sa s ňou zahrával. Bola to pre neho všetko len hra a Chloë to neprekukla. Keď sa dozvedela, že má ženu, odišla, urazená, ukrivdená s pocitom zrady. No to nebolo jediné čo si odniesla. Po niekoľkých mesiacoch vyhľadala svoju sestru Lucy, ktorá jej pomohla priviesť na svet dve dievčatká - Sebastianove deti. Chloë ich nechcela...ani jednu z nich. Príliš v nich videla Sebastiana, priliš jej pripomínali tú zradu. Nechala ich teda Lucy, hoci neskôr sa dozvedela, že si jednu - Kirru, nechala a tú, ktorá zdedila viac ľudskej krvi - Alexandru, odniesla do sirotinca. Ešte raz zamierila do Nórska, aby Sebastianovi o deťoch povedala. Nechcel o tom počuť...nemal o nich záujem. Jeho manželka tiež krátko predtým porodila syna...o nejaké deti z krátkeho romániku záujem nemal. Chloë opäť odišla...po pár rokoch sa však na to chladné miesto vrátila znovu. Tentoraz však s chuťou po pomste. Podpálila dom, v ktorom bol Sebastian aj jeho rodina...vyžívala sa v kriku, ktorý sa z ohňa ozýval. A potom z domu vybehlo chlapča. Bolo zhruba v takom veku, v akom boli aj jej najmladšie dcéry. Namierila na neho prútik...ale predsa to nedokázala. Odmiestnila sa a dlhé roky sa opäť túlala vo vlčej podobe. Časom sa jej stala oveľa pohodlnejšia a prirodzenejšia ako tá ľudská. A poskytovalo jej to možnosť dohliadať na dcéry. Nedokázala sa od nich úplne odlúčiť, tak ich z odpodiaľ sledovala, ako rastú. Najmä Alexu. Vedela...cítila z nej, že sa stala medzníkom niekde medzi dvoma rasami. Nebola vlkolak, no ani priamo človek. Vedela, že jej to môže zničiť celú osobnosť. Vedela čo musí spraviť. V deň jej narodenín, v noci za splnu prišla k Belfirinskému hradu a napadla ju. Uhryzla, aby z nej spravila vlkolaka. Čiastočne pre jej vlastné dobro, no čiastočne tiež kvôli sebe samej. Nechcela aby jej dcéra bola len človekom...po tom, čo sa stalo so Sebastianom jej prišli ešte omnoho úbohejší. Vedela, že ju Alexa bude nenávidieť a aj sa sama správala tak, aby ju nenávidela, no čím viac času trávila v jej živote, tým viac sa na povrch miestami dostávala aj jej starostlivejšia a milšia povaha. Trápilo ju, že nebola pri dcére, keď sa tá neudržala a zabila počas splnu svoju kamarátku. Vedela, že mala byť pri nej, učiť ju. Trápilo ju, že ju nedokázala ochrániť pred jedným z posledných Schwarzovcov. A trápilo ju tiež, keď zistila, že sa zjavila Kirra. Mala dve dcéry - obe ju nemali rady, no jedna bola ochotná ublížiť druhej, len preto, že túžila po pozornosti svojej matky. Vedela, že spravila chybu, keď ich odvrhla a tak sa snažila využiť čas aspoň teraz, aby im to trochu vynahradila.  |
|
OceneniaInventár |
|
