|
Meno: Lana V. DiLaurentis Funkcia: Študent Fakulta: Estrellis Rasa: Človek Ročník: 2. Vek: 14 Body: 0 Peniaze: 1795 |
||
 ....,,Nie som dobrá osoba. Nie som nedeľný východ slnka ani jeho piatočný západ. Som druhá hodina ráno v utorok. Som tlmenými výstrelmi pár blokov od zapadlého miesta, kde zaspávaš, som rozbitým oknom vo februári. Moje kosti praskajú v momente ako všetko navôkol pohlcuje tma. Sprvu padám dole s eleganciou, však so zemou sa stretávam s tupým buchnutím. Ospravedlňujem sa pre môj zahanbujúci smútok. Občas verím, že sem nepatrím, nepatrím medzi ostatné osoby, ale že patrím k tým prestupným dňom, ktoré sa koľko ráz ani neodstali. Spôsob, akým sa svetlo a temnota prelínajú hlboko pod mojou kožou, sa časom stal búrkou. Nevidíte jas, no budete počuť ozvenu... ....Lana ako svetlo, podobne ako jej vlasy temer až vyformované zo slnečných ....lúčov. ....Vanity mi, očividne, malo do mena vniesť istý negatívny ráz, no pravdivý." ....DiLaurentis , meno rodiny anglického a severoamerického pôvodu. ....Jej členovia, potomkovia a hlavní dediči sa venovali rôznym spôsobom ....privyrábania si, presadzovali sa a tí ambicióznejší patrične prerážali vo svete ....v mnohých odvetviach. Nachádzali sa tam jednak obchodníci, takí, ktorí ....boli známi a vážení, či naopak skrachovalci, ktorí skončili na ulici so ....zapretím a pár centmi vo vreckách. Umelci moderného rázu, zavďačiac sa ....masám, prípadne držiaci sa pri zemi s dielami, ktoré sa páčia iba hŕstke im ....podobným. Takto by sa dalo pokračovať donekonečna. Však čo je to hlavné ....a podstatné, čo sa doteraz nespomenulo? V tejto rodine sa nachádza mnoho ....čarodejníkov - nielen čo by sme spočítali na prstoch jednej alebo dvoch rúk, ....osôb, ktoré sa rozhodli rozvíjať vlastné magické nadanie... She gave away the secrets of her past and said: 'I've lost control again.'   Odieva sa rôzne, často do tmavých a zemitých farieb, či naopak do pastelových odtieňov fialovej, modrej alebo ružovej, no dievčensky s istou dávkou excentrickosti a rafinovanosti. V žiadnom prípade nedá dopustiť na klobúky. V jej šatníku nájdete prevažne dlhšie kusy oblečenia. ....Je samostatnou osobou, v ktorej tvári sa dá vždy vyčítať oduševnenosť, v očiach sa jej skvie plameň zvedavosti a jej živelnej nátury. Obľubuje spoločnosť, nakoľko je družnej povahy. Miluje dobrodružstvo a nenávidí nudu, mieni si zastávať často neuskutočniteľné veci. Sloboda je jej najväčším darom, zostáva nezávislou, neuznáva poháňanie pre čas, pretože potom prichádza s kreatívnymi a neobyčajnými nápadmi. Každým rokom väčšmi prekvitajú jej ideály. Je pokojná, málokedy sa dokáže rozčúliť. Svoj pôvab, vtip a múdrosť rozdáva všetkým, no ona samotná nepatrí nikomu konkrétnemu, prispôsobenie sa jej nerobí žiadne problémy, však veľmi oceňuje nápaditosť a vnesenie kúska fantázie do svojich dní. Jej obrovskou záľubou je písanie si denníka, čítanie rôznych kníh a maľovanie pastelovými farbami.  ....Najmladšia z troch dcér, napriek tomu, že jej otec mal okrem týchto krásnych slečien aj nemanželského syna, ktorý vzišiel z pochabých mladíckych radovánok so staršou ženou a dcéru s dobrou rodinnou známou. ....Matka, Saareanne, výnimočná a veľkolepá žena mala primnoho hrdosti, aby od Christiana odišla. Brala si ho z lásky a napriek prehreškom, ktorých sa voči nej a celkovo rodine dopustil, ho stále milovala. Nie, nebola naivná ani slepo neverila v jeho zmenu, nápravu jeho, bohužiaľ, chronických čŕt jeho povahy. ....Pred štrnástimi rokmi, sychravého a zatiahnutého večera sedemnásteho januára bolo privedené na svet drobné dievčatko s plavými vlasmi. Povráva sa, že keď sa pozriete novonarodenému dieťaťu hneď po privedení na svet do očí, uvidíte v nich jeho dušu a osud. Presne tak jej vysilená matka urobila, pohliadla do tých prenikavých, zelených očí prekypujúcich neochvejnou nevinnosťou. Iste že to o duši bolo iba poetizmom. Isté však je sľub, ktorý si dala, a to že nikdy nedopustí, aby Lane, aké jej dala meno, niekto akokoľvek ublížil. ....Dážď hojne dopadal na sklenenú výplň okien, vietor silne dul, až sa otriasali. V celom dome panovalo šero, iba občasne narušované krehkým svetlom. Krik dospelej ženy postupne doznel, akonáhle sa rozľahol ten srdcervúci, ktorý doprevádza príchod každého dieťaťa, keď sa mu prvýkrát do pľúc dostane vzduch a do hlavy sa mu náhle hrnie krv. Chlad a zákerná zima vonku, horúci a intenzívny, rýchlo sa rozlievajúci materinský cit prechádzal jednak do každého zákutia Saareanninej duše, tak tiež aj do brušiek jej prstov, ako si malú privinula a opatrne pritisla bližšie k svojmu telu. Z hrdla jej vychádzali tiché, utešujúce slová, z jej pohľadu sa dalo jasne čítať nadšenie a pokoj, ktorý cíti hádam každá matka po uistení sa, že u toho pre ňu najcennejšieho Vyššie sily nešetrili na zdraví. ....Lane v detských rokov absolútne nič nechýbalo. Tešila sa láske svojich rodičov, napriek faktu, že matka ako správna emancipovaná žena zvládala rolu jednak matky tak aj prácu, zastávanie vlastnej pozície. Otec sa postaral o financie a jeho milostné avantúry, našťastie, zostávali naďalej v tieni pracovnej vyťaženosti. To sa však snažil svojim deťom, čo znamená i tým nemanželským, poskytnúť všetko, alebo aspoň väčšinu, čo si zamanuli. ....Tempo bolo pokojné, nekonali sa žiadne väčšie zvraty v živote plavovlasého dievčaťa, ako ubiehali roky v neveľkom meste. Ľudia prichádzali a odchádzali, niektorí tak skoro, až to v nej nestihlo zanechať žiadnu nezaceliteľnú stopu. Zima sa míňala s jarou, kvety kvitli a vädli, mračná sa sťahovali a rozplývali... Lana bola prítomná pri prvých láskach a rozchodoch svojich starších sestier a záujem so šťastím, s trochou nedočkavosti sa formovali v prirodzenú obavu. Prosté strasti a trápenia náležiace k životu... Obávala sa toho, ako bude prežívať tieto roky života ona. Či bude mať podobné šťastie a všimne si ju ten vysoký chlapec s prenikavými sivomodrými očami. Či bude mať ten kus nešťastia, že sa neskôr zahľadí do inej s vlasmi farby jahodovej blond, ktorá žije o dva domy ďalej. Či zvládne a bude schopná ovládnuť vlastnú magickú moc, ktorá sa postupom času navyšuje a už len čaká na ovládnutie. ,,Bolo mnoho dôvodov, ktoré viedli k tomu, aby sme sa rozhodli odísť do Witchwoodu. Sprvu to bol pre nás šok a, pravdupovediac, sme ani odísť nechceli. Zanechávali sme za sebou kus svojej minulosti, ktorá tvorí prítomnosť i budúcnosť. Matka nemala to srdce nechať predať náš dom, ktorý ju stál toľko námahy a mala s ním spojené prespríliš spomienok. Mrzelo ju, že bude prichádzať o farbu, bude blednúť a strácať na svojom čare. Burina a prosté sedmokrásky rašiace z každej škáry, zákerné pohltenie kedysi nádherných, vôňou opojných kvetov, zarastenie cesty... Raz sa možno vrátime, povedala, keď sme sa otáčali chrbtami smerujúc na odchod. Je to správne rozhodnutie, tvrdili obaja, no zaváhanie bolo cítiť v ich celkovom prejave. Malo sa rozviť magické nadanie mňa aj mojich sestier. Prišla som do veku, kedy bolo treba moje nadanie správne podchytiť a nenechať ho vyjsť navnivoč nesprávnymi uváženiami a nevedomosťou. Hannah bola s nervami v koncoch. Nemohla sa s tým dlho zmieriť, zanechávala tu celé zástupy nápadníkov, ktorí si nevedeli predstaviť deň, kedy by jej neboli v pätách. Čo jej však imponovalo. Vedela, že nebude mať problém mať podobný efekt aj na tých vo Witchwoode, no horkosť tak úplne neprehltla až dodnes. Ellania mala odjakživ tendenciu plánovať si hádam aj minúty, aby bolo všetko presné a dokonalé, bezchybné. Dávno sa videla inde, mala svoje plány, ktoré jej odchod do Witchwoodu skazil. Lenže na druhú stranu mala príležitosť rozviť moc, ktorá v nej prekvitala dlhú dobu, iba jej mala dať patričný priechod. A ja, ja som sa snažila zapísať do mysle každý, pre niekoho možno zanedbateľný detail, nasať vôňu, precítiť zvuky a zanechať obraz náhle vtlačený do pamäte. Zostávala som nepokojnou, môj dych sa stával prerývaným a cítila som ohromnú slabosť v rukách. Prisahala by som, že keby do nich čosi zoberiem, rázom by sa to ocitlo na zemi. Belfirin, to bolo meno školy, ktorú som mala odteraz navštevovať, s absolútne iným systémom, na aký som bola dosiaľ navyknutá. Veci boli neznámymi a mnohokrát zmätočnými. Po zaradení do fakulty Estrellis som sa snažila ešte pred začiatkom školského roka zapájať do niektorých aktivít. Prišla som totižto krátko pred ukončením vtedajšieho ročníka a teda som musela počkať na ďalší. Musela som si navyknúť na internát a upustiť z komfortu a pohodlia, na aký som bola navyknutá z domova. Prišla som si stratená, síce som chodievala často na nádvorie a mnoho času som strávila vo fakultnej klubovni, zdráhala som sa. A teraz? V tejto chvíli, v ktorej píšem, som krátko pred dokončením prvého ročníka. Ukázalo sa, že moje prehnané obavy neboli namieste. Iste, štúdium je obtiažne a často vyčerpávajúce. No snažím sa bojovať s ,,démonmi prokrastinácie", hádam, že čo i len čiastkou úspešne. Som názoru, že by som viaceré zvládla úspešnejšie, než tomu momentálne je. Môj problém spočíva v tom, že sa primálo snažím. V učebniach mám stále husiu kožu. Verím, že dokážem byť ešte lepšia, ale čo si budeme klamať, čosi preto urobiť, to je o niečom inom..." .   |
|||
Ocenenia
Inventár |
|||
