|
Meno: Ged Pierre Biatrigatt Funkcia: RPG postava Fakulta: RPG Rasa: Anjel Ročník: 0. Vek: 25 Body: 0 Peniaze: 0 |
|
Narodenie : Narodil som sa do bohatej rodiny rodu Biatrigatt.Ako navráva priezvisko,už oddávna figurujeme vo francúzskej histórii ale po mnohých storočiach sme tentokrát na strane dobra.Môj príchod na svet bol dlho očakávaný a o to radostnejší,že som sa narodil ako chlapec.Moja mama Elise ma pomenovala po jednom mocnom čarodejníkovi Ged a otec ako správny francúz a vlastenec mi pridal meno Pierre. Život : Odmala som bol vedený k politike,boju,kúzlam a všetkému,co k nášmu rodu patrí.Dlhé roky náš klan bojoval a nepriatelil sa s rodom el Asmaru.Boli temní,zlí..V podstate náš opak.A tak som vyrastal v ochrane a učil sa všetkému, čo bolo nutné.No nastal čas ísť do školy.Už len kôli nášmu priezvisku mi prišlo mnoho ponúk na štúdium po celom svete.Nakoniec som prijal náročné štúdium v prestížnej Parížskej akadémii.Prvé štyri rocníky som študoval v Paríži.Najlepší zo všetkých.chválený učiteľmi,obľúbený medzi priateľmi.Len u dievčat som nikdy nejako nezapôsobil.Dalšie roky som strávil každý ročník v inej krajine.Tri dlhé roky som nevidel vlastnú rodinu okrem prázdnin.Pobočky školy boli v rôznych krajinách no nakoniec som si vybral tie v Nemecku,Španielku a posledný ročník som absolvoval v Rusku. Vrátil som sa k rodine a pokračoval vo výcviku ochrancu pre niekoho z našich radov. Až raz za mnou prišiel môj otec Alberto a povedal mi,že sa koná konkurz na ochrancu.Tešil som sa,keď mi povedal,že ma prihlásil.No to som ešte netušil,o čo ide.Jeho tajomný úsmev mi nenaznačoval nič. Ako som spoznal Niu : Bolo pár hodín pred konkurzom keď za mnou prišiel otec a podal mi lístok s adresou konkurzu.Neveriacky som pozeral z neho na adresu. Ale veď to je rezidencia el Asmaru. podarilo sa mi zo seba nakoniec vyraziť, na čo sa otec len zasmial a odpovedal mi,že Marcus el Asmaru hladá ochrancu pre svoju dcéru.No a samozrejme ju popísal ako mladé nezvládnuteľné pubertálne dievčisko,ktoré buď hľadá nebezpečenstvo, alebo ju nejaké nebezpečenstvo prenasleduje a potrebuje ochrancu.No tentokrát si mala slečna Nia vybrať sama.Celkom som tomu nechápal, no otec sa usmial a vysvetlil mi,že som jej vekovo celkom blízky a navyše schopnosti,ktoré som počas výcviku nadobudol sa pri nej môžu hodiť.A tak som sa vybral na konkurz. A čo dalej? : Ani v najdivokejších snoch by ma nenapadlo,že si ma vyberie a ešte sa na mna bude usmievať.Keď som však počul jej kritizovanie ostatných agentov,nedokázal som sa ubrániť úsmevu.A potom zastala predo mnou.Nehádal by som jej štrnásť. Bola krásna. Dlhé vlasy voľne pustené okolo jej tváre,v jej očiach však bol vidieť smútok ale i pobavenie nad celou touto situáciou. Prešla okolo mňa bez jediného slova kritiky.Nevedel som,čo si o tom mám myslieť, až kým neprišla na koniec radu a nevrátila sa ku mne a nepovedala tie slová : Tohto chcem. Myslel som si,že asi prasknem od štastia a hrdosti.Dostal som prvé pokyny a potom som šiel novinu oznámiť rodičom.Boli viac ako nadšení.Nakoniec som sa s nimi na dlhý cas rozlúčil a šiel naspäť do sídla el Asmaru.Tentokrát ako platný ochranca slečny Nii el Asmaru,dcéry vodcu klanu.Samozrejme že tu bola na prázdninách,cez rok študovala na Belfirine.Ja som tam nechcel ísť.Chcel som študovať v Paríži,čo sa mi podarilo.A teraz po tomto lete sa tam vydám na dlhšie.No toto leto bolo zábavné.Najprv oslava narodenín jej kamaráta.Odmietal som si pripustiť,že by to bol jej frajer.Potom návšteva aquaparku a bláznenie.Vtedy som ju videl ako malé dievčatko,ktoré sa potrebuje vyblázniť.Pripadalo mi to náramne rozkošné a tak som sa pridal.Videl som ako ju trápi,že nemôže mať svojho rysa pri sebe.Boli spolu ako jedno telo,jedna duša.Nikdy som si nemyslel,že niečo také uvidím.Vrátil som sa do sídla keď oni dvaja šli za jeho rodičmi. Tam som dostal školenie a všetky materiály o Nii.Celá zložka o nej bola hrubšia než Homérove eposy dokopy.Ked sa vrátili z ich výletu videl som na nej nepokoj ale netušil čo sa tam stalo.Posledný večer sme strávili na diskotéke, kde som sa s ňou zabával a nakoniec ju unavenú doniesol domov a uložil na pár hodín spánku do postele.Ked zaspala,pripadala mi taká jemná a bezbranná.Dal som jej pusu na čelo a bdel pri nej,kým nebol čas odchodu na Belfirin. Nový život: Život vo Witchwoode ubiehal pomerne rýchlo.Trénoval som schopnosti,postupne čítal jej spis a čakal.Nakoniec ma na pár týždnov odvolali do Paríža na preskúšanie schopností.Keby som tušil,že Niu v tom čase bude prenasledovať Tieň,nikdy by som neodišiel.Ale ked som sa vrátil,čakala na mňa len správa o jej ďalšom víťazstve.Ale tentokrát som sa rozhodol,že ju odteraz budem sprevádzať a ochraňovať na každom kroku. Roky ubiehali príliš rýchlo na to aby som si stihol zapamätať všetko čo sa udialo.No Niu nebezpečenstvo nikdy neopúšťalo.Stále ju chránim aj keď odkedy sa u nej prejavilo zopár výnimočných schopností som kľudnejší.A hlavne som rád,že sú to aspoň také,ktoré sa jej zídu.Najprv sa u nej ukázala telekinézia,nekôr liečiteľstvo a teraz metamorfmágia.No ich úroveň neviem veľmi posúdiť. A teraz z tej veselšej stránky.Po Niinom chaotickom a vtipnom ukončení školy,z ktorej mesiac aj dačo strávila v nemocničnom krídle kôli zle namiešanému elixíru konečne skvalifikovala a v deň keď ju pustili z nemocničného krídla som ju požiadal o ruku.A ona nejakým zázrakom súhlasila.takže moja drahá snúbenica nastúpila do práce na ministerstvo na oddelenie záhad a starostlivo sa stáva plne pracujúcou workoholičkou.Aj keď si to samozrejme nepriznáva.okrem práce zvláda svojich dvadsať koní,behy s Alertem a samozrejme zvláda zničiť aj mňa.Občas premýšľam,kde berie toľko energie alebo na čom fičí.Hlavne keď ju poriadne ani nevidím jesť.Každopádne pri takomto životnom štýle jej aspoń nehorzí obezita.Zato ja som pár kíl pribral,no musím to do svadby zhodiť aby som nevyzeral ako nejaké vypasené prasa pripravené na ražeň. S prípravami ako obyčajne meškáme.Jediné na čas bol zásnubný večierok no na ten prišlo asi tak 10 ľudí dokopy.Ak sa rátame aj my dvaja..Nia z toho bola celkom nešťastná ale metamorfmágia ju zamestnala dostatočne aby za to už doma nefrflala.Mometnálne sa nachádzam v paríži na každoročnom preskúšaní schopností a potom plánujem konečne aspoň vybrať vhodný oblek a taktiež sa zoznámiť s mojim svedkom - patrilo by sa :D .No a potom už zostáva len sa nemotať Nii pod nohami ,rukami alebo pod vecami čo premiestňuje pri prípravách na svadbu a miesto toho si naplánovať nejakú tú fajnú rozlúčku zo slobodou. No Witchwood sa mi už nezdá taký bezpečný ako kedysi.Dejú sa tu čudné veci.Verím však,že aj toto obdobie rýchlo skončí a zase budem môcť kľudne do Nii rýpať len kôli rozopnutej mikine v zime. A už je to tu .Náš veľký deň. Som nervózny a nedočkavý ako sánky v lete.No stojím pred oltárom a zhlboka dýcham. prišli tam takmer všetci,ktorých sme pozvali. Samozrejme okrem môjho brata ale čo by som od neho čakal? Obzvlášť po tom,čo vyviedol. Mám chuť ho skôr zmlátiť ako od neho prevziať obrúčky.Čo ho to napadlo pobozkať Niu?! Jednoznačne to decko potrebuje prevýchovu. A to hneď. Našťastie svadba prebehla bez problémov a komplikácii a konečne sme svoji. Už len svadobná hostina a potom si moju manželku unesiem na svadobnú cestu,kde jej absolútne nedovolím pracovať. Po svadobnej ceste ma začali naplno vyťažovať,čo sa odrazilo aj na tom,že som sa o tehotenstve Nii dozvedel až keď bola v piatom mesiaci.. Trochu neskoro..Ale lepšie ako sa to dozvedieť v piatom mesiaci ako až pri pôrode. No zrejme pri ňom nebudem môcť byť. Na otcovu prosbu chránim francúzskeho muklovského ministra.Nia mi neuveriteľne chýba a teším sa na našu dcérku no netuším kedy ich uvidím.Každopádne dúfam,že už čoskoro. |
|
OceneniaInventár |
|
