|
Meno: Jonah Pixma Funkcia: Študent Fakulta: Solarius Rasa: Človek Ročník: 1. Vek: 13 Body: 0 Peniaze: 3312 |
|
Narodil som sa tu, na Belfirine, ale potom sme sa všetci, presťahovali do Ameriky. Neviem prečo, ale ako som postupne vyrastal, stalo sa zo mňa trošku neposlušné decko, ktoré rado robilo blbosti, proste, bol som ako moji kamaráti. Bolo to tam super, začal som chodiť do školy a dokonca ma začalo baviť MMA. Tak som sa mu začal venovať. Takto som žil v jednom kolotoči, dalo by sa povedať. Škola, tréning a potom domov. A deň čo deň to isté. Ale časom sa to zmenilo nie na dni, keď som výrazne v MMA postúpil, získal som vyšší opasok ako hocikto iný. Teda, bol som rýchlejší, viacej som sa tomu venoval, bol som pre to zapálený. Postupom času som začal vyhrávať preteky, zápasy, ale nakoniec ma to omrzelo. Prečo? Venoval som sa tomu dosť dlhú dobu a k tomu, stalo sa niečo, čo môj život plný ideálov, túžieb a snov, prevrátilo na ruby a ukázalo mi, že aká je realita. Nečakal som to, preto to bolo pre mňa neznáme, nevedel som čo robiť. No, veď posúďte sami, ako som si počínal, ale ešte predtým sa zamyslite nad tým, čo by ste vy urobili, keby sa vám stalo to, čo sa stalo mne. Mal som dvanásť rokov, keď sa to stalo. Bola sobota a ja som nemal nič na pláne, iba sa ísť asi prejsť, ale ani to sa mi nechcelo. A tak som sedel v okne a premýšľal nad všetkým možným. Vonku zúrila búrka, ale mne to až tak nevadilo, bol som, koniec koncov, vo vnútri. Počítal som vzdialenosť blesku odo mňa, ale za pár minút som zistil, že sa približuje. Nejako ma to aj tak neznepokojovalo, lebo som si myslel, že nám taký blesk nemôže nič spraviť. Hromozvod sme ešte nemali, ale aj tak som si myslel, že sa nám nič nestane. Och, ako som sa mýlil, ale to som si uvedomil až strašne neskoro. Zrazu sa nado mnou ozvala rana ako z dela. Nechápal som, prečo to je také hlasné, no o chvíľku som zacítil dym. To ma razom prebralo. Utekal som dole, pričom som musel preskakovať prekážky, keďže sa náš "papierový" dom pomaly rozpadal. Chvíľu mi trvalo, kým som sa ocitol dole. Odtiaľ som bežal rovno von v domnienke, že rodičia sú už vonku a čakajú ma tam. Vybehol som von práve včas, keď sa dom úplne rozpadol. Stál som ako obarený, keď som uvidel, že rodičia nikde nie sú. Plamene ich pochovali za živa. Zrútil som sa na zem a rozplakal. Nemal som kam ísť... nikto nežil, teda, aspoň vtedy som si to myslel. Musel som odísť, rodičia si to priali. Bola to ich posledná vôľa. Posielali ma na Belfirin, za mojou krstnou mamou, ktorá tam žila, pracovala a mala rodinu. Ako náhle som tam prišiel, nevedel som kam ísť, tak moje kroky smerovali do školy, kde som bol už predtým prihlásený. Dostal som sa do Solariusu a tam som sa aj ubytoval. Mal som izbičku len pre mňa, čo mi vyhovovalo. Stihol som sa zapísať na predmety a vtedy ma prekvapilo, že moja krstná učí. Myslel som si, že bude robiť na ministerstve, no asi som sa splietol trošku. Chcel som ísť za ňou, ale nevedel som kde hľadať. Tak som odišiel do pubu, kde som spoznal zaujímavú osobu. Will E. Blacknight Spoznal som ho v pube, asi ako prvú osobu. Aj keď som možno bol trochu nepríjemný, hneď som si ťa obľúbil. Už len pre to, že si môj prvý "kamarát". Prefekt Solariusu, no teraz už kvalifikovaný. Gratulujem. Odtiaľ som sa pobral preč, do izby, kde som si uvedomil, že možno si aj na Belfirine nájdem nejakého toho kamaráta, ktorý by ma aspoň trochu chápal. Aj ked, jeden nikdy nevie... Krstná mama je zaujímavá osoba a má zaujímavejší spôsob ako si k sebe pozvať krstňa. Cez sovu. Sovu, chápete? A tak som k nej prišiel s obavami, že som urobil niečo zlé. Ale ona ma chcela len vidieť a porozprávať sa so mnou. Na jednej strane som bol rád, že ju vidím, že som s ňou, ale hrozne mi pripomínala moju matku, čo ma trochu hnevalo, že sa pri spomienke na ňu rozplačem, aj keď sa tak nikdy nestalo. Musel som ukázať, že som si tým už prešiel, že som samostatný. Načrtla nejakú vec, čo ma mierne naštvalo. Niečo s otcom, ak som si správne domyslel posledné dve písmená. No nevypáčil som z nej že čo. Ale povedal som si, že ak ju nabudúce stretnem, tak sa jej to spýtam, no to nebolo také ľahké. Prečo? Nie, nie, to vám teraz nepoviem. Ako náhle som sa od nej pobral preč, išiel som si robiť domáce. Predsa niekto musí byť vzorný a neprepadnúť. Bol som prihlásený na tri predmety a jeden z toho bol krstnej, dejiny mágie. Nie, že by ma bavili, skôr som chcel vedieť, akým štýlom Debbie vyučuje. O pár dní na to som sa prihlásil na športovca, to som tam už bol nejaký ten polrok a nudil som sa. Začal som strieľať z Glocku 21. Celkom ma to bavilo a nesmierne ma potešilo, keď mi pán Mikael Ardelys schválil žiadosť.  Deborah Taylor Davidien krstná mama profesorka |
|
OceneniaInventár |
|
