|
Meno: Luka Arkadiy Saveli Funkcia: RPG postava Fakulta: RPG Rasa: Človek Ročník: 0. Vek: 0 Body: 0 Peniaze: 0 |
|
To bolo celé moje detstvo. Detstvo, ktoré som ani nezažil. To že som sa flákal s ďalšími pouličnými deckami pre mňa nič neznamenalo... malo by aj? Hocikedy som sa sám bezcieľne túlal uličkami Lazareva a blúdil. Prespával som v šelijakých tmavých kútoch a v noci sa triasol zimou. Vzdelanie? To som nepoznal a pre mňa to bol iba rozmar boháčov, ktorý si môžu dovoliť len oni. Čítať a písať som sa však časom naučil aj sám. Snažil som sa... nechcel som skonči ako ten najposlednejší pouličný trhan, ktorý ani nevie napísať nejaké písmenko. Keď som mal približne pätnásť rokov, z tej chrtče, v ktorej som býval s rodičmi som utiekol. Už som to nezniesol. Tie umučené pohľady mojich rodičov, ktorí boli ronako vyziabli ako ja sám. A práve to som nechcel. Nechcel som, aby bola zo mňa čo i už len na pohľad špina. Možno aj práve preto som začal kradnúť. Všetko, od a po zet zároveň som však aj na sebe pracoval, cvičil som na náklade vlastnej driny. O nejaké dva roky ma však prvý krát prichytili, pri kradnutí nejakého jedla vo väčšom množstve. Mal som približne sedemnásť rokov, dali mi iba napomenutie a strčili ma opäť na ulicu. Ja som však pokračoval a kradol som ešte väčšmi. Ak som po niečom túžil, v mojom prípade to prosto inak nešlo. Roky plynuli a mne pribúdal vek. Už som nebol žiadny malý chlapec ani nejaký neschopný pubertiak. Už som presne vedel čo chcel, možno aj preto som sa občas vydával za niekoho iného. Zbalil som sem tam nejakú ženu a pár dní u nej prespal. Robil som všetko pre to, aby bola spokojná a pretiahol ju podľa toho, ako to chcela ona sama. Ona mi za to dala všetko, po čom som doteraz len túžil. Teplá voda, jedlo, oblečenie, pohodlie a luxus. A potom som odišiel a našiel si druhú, keď ma už jedna omrzela. Napriek tomu, že Lazarevo bolo maličké, žilo tu veľa bohatých Rusiek bez muža, ktoré boli ochotné behom pár dní k sebe zavolať muža. A ja som sa len ticho zabával nad tým, že oni v skutočnosti ani nevedeli, akú spodinu si do postele volajú. Okrem tohto všetkému mám myslím na rováši aj veľa iných zlých činov, ako je nie len vykrádanie, ale aj vydieranie, úžerníctvo a znásilnenie. Práve to je moment, kedy sa môj život úplne zmenil. Vtedy prišla ona, tá zvláštne šialená ženská... Naysa, tak sa volala, ale to som sa dozvedel až pár dní po stretnutí s ňou. Vlastne by som sa jej mohol aj poďakovať, ale to mi moja chlapská hrdosť nedovolí. Vytrhla ma zo života plného slastí, ktoré by ma však dostali do pekla.. Za niečo také sa ďakuje, ale ja som mal pocit, že to peklo sa len začalo, len čo som zbadal JU. Krpca, žabu ..a ja neviem ako jej to vlastne hovorím. Skrátka, Rheiu. Dievčisko, kvôli ktorému som teraz v podstate uväznený v živote úplne odlišnom od predošlého. Na mieste, o ktorom som nemal nikdy vedieť. Čarodejníci? O tom som ani náhodou nemusel vedieť, že niečo také existuje. Ale čo ma zo všetkého sr...hnevalo najviac bol fakt, že situ plánovali spraviť zo mňa akéhosi otroka, cvičenú opicu. To je na mňa a moju povahu príliš. Ostať pripútaný a odkázaný na nejakú malú sopľu bolo to posledné čo som kedy chcel.. Radšej som po tom rozhovore odišiel zas do svojej izby, čo je oficiálny názov pre moje väzenie. O pár dní však sa karty obrátili. Zavolal si ma jej otec. Pokiaľ by to spravil otec niektorej z čerstvo dospelých ruských dám v Lazareve, tak by som mal asi problém, keďže tam nebolo veľa takých, ktoré by som dôverne nepoznal.. Ale teraz som sa naozaj nebál, keďže s tou malou žabou naozaj nemám a nechcem mať nič. Skôr som dúfal, že jej otec bude mať rozum a pošle ma domov s tým, že je jeho dcéra ešte malá. No dúfal som márne, čo som pochopil po pár jeho slovách. Bol v tom však rozdiel, on mi chcel platiť a použiť ma skôr ako strážcu. To bolo pre mňa vyhovujúcejšie.. Predsa len, ženských je vždy nadostač, ale peňazí? Ešte lepšie bolo, keď mi oznámil, že na Rheiu nemusím byť vôbec milý a vyhovieť všetkým jej požiadavkam. S tým som musel súhlasiť, zrejme by ma aj tak nepustil naspäť medzi normálnych ľudí, volajú ich muklovia mimochodom, keď som sa už raz ocitol vo svete čarodejníkov. Aspoň ostanem chránený pred všetkým, čo ma prenasledovalo a čo som spáchal v Rusku.. Takže, mám taký pocit, že ma čaká nový život. Nemusí byť síce práve najlepší, to som už pochopil, ale nejaké pozitíva sa určite nájdu.. |
|
OceneniaInventár |
|
