Schopnosti:
Sebakontrola v premenenom stave
Regenerácia
Voľné premieňanie sa na vlkolaka
Premena na vlka
Uprostred hlbokej noci ležala žena menom Sofia na posteli a jej verný manžel Constantine ju držal za ruku. Obaja sa nemohli dočkať príchodu ich prvého potomka, ktorým som mal byť ja. Po niekoľkých namáhavých hodinách sa konečne v rukách doktora objavilo malé telíčko dieťaťa a po izbe sa rozľahol plač. Matka zobrala ešte zakrvavené dieťa do náručia a zaplavil ju pocit šťastia. Dala mi bozk na čelo a vyslovila moje meno. Adam.
Jednej noci sa moji rodičia aj so mnou niekam sťahovali. Nikdy som sa nedozvedel prečo, no zrejme to ani nebolo podstatné. Tej noci ma mama držala v náručí a utekala cez hlboký les. Bol spln. V lese sa ozývalo zavýjanie vlkov, ktorí sa k nám stále viac a viac približovali. Zrazu sa priamo pred mamou objavil asi dvojmetrový vlkolak, ktorí sa na ňu zahnal. Zaboril svoje biele tesáky rovno do mojej ručičky a lesom sa ozval strašný detský plač. V tom sa tam zjavil môj otec, ktorý akýmsi kúzlom odplašil vlkolaka preč a my sme sa dostali z lesa. Rana na ruke ma strašne pálila, a táto páľava prechádzala do celého tela. Nikto z nás si neuvedomil, čo sa tej noci stalo.
S rodičmi som vyrastal v akejsi dedinke plnej čarodejníkov. Mal som ich veľmi rád. Mama bola veľmi láskavá a milá a otec bol primerane prísny a zároveň mojim vzorom. Chcel som sa raz stať takým istým čarodejníkom ako je on. Veľmi skúseným a mocným.
S deťmi som sa pravidelne hrával a boli sme veľmi dobrí kamaráti. Pravidelne sme sa stretávali u nás na dvore a odtiaľ behali po celej dedine, kde sme vymýšľali kadejaké huncútstva.
No potom nastal tá osudná noc. Mal som asi štyri roky a na oblohe sa objavil spln. Celé moje telo zaplavili strašné kŕče, strašné bolesti. Nikto z rodičov nechápal čo sa mi to vlastne deje. Až keď mi z pokožky začala vyrastať striebristá srsť, moje zuby sa začali meniť na nebezpečné tesáky, kosti lámať, predlžovať a inak tvarovať. Otec aj s mamou chceli rýchlo niečo spraviť no už bolo neskoro. Moja myseľ sa akoby stratila niekde do ústrania, už som to nebol ja.
Na druhý deň, keď som sa zobudil, náš dom bol celý zničený. Všetok nábytok rozlámaný, doškriabané steny a všade sa niesol ten nepríjemný pach krvi. Moje telo bolo celé dooškierané a všade som mal samé modriny. Ani som si neuvedomoval, že na zemi ležím celkom nahý. Chcel som nájsť rodičov aby mi povedali čo sa to vlastne stalo. Prešiel som do vedľajšej miestnosti, kde som našiel ich telá. Obaja boli mŕtvi. Ich telá boli celé roztrhané, obžraté až na kosť. Zdesene som sa k nim rozbehol a snažil sa spomenúť čo vlastne stalo. Nedarilo sa. Posledné čo som si pamätal, bola hrozná bolesť, ktorá zaplavila moje telo a vydesené výkriky mojich rodičov. Vtedy som si to uvedomil... bol som to ja. Ja som ich zabil!
Kvôli tomu čím som bol som prišiel o všetkých priateľov. Začal som sa im vyhýbať. Nechcel som ublížiť ešte niekomu inému. Najmä nie niekomu koho mám rád. Stal som sa pre okolitý svet neviditeľným. Pán nikto. Premeny, na tú príšernú šelmu, prichádzali stále. Nevedel som prečo ani ako ich zastaviť. Bol som zrejme odsúdený k večnému prekliatiu. Postupom času som si uvedomil, že tieto premeny prichádzajú len počas splnu. Už som sa nebál vyjsť do mesta ale jednoducho ľudia si ma už niekam zaškatuľkovali a ja som sa nemohol stať niekým iným. Brali ma ako nejakého podivína, ktorý bol celý život zavretý v nejakom úkryte. Uvedomil som si, že ak chcem začať nový život musím ho začať inde. Svoju šelmu som už mal ako tak pod kontrolou, nie celkom a tak isto som sa naučil meniť na vlkolaka kedy som len chcel.
Po dlhom putovaní som sa konečne dostal do dedinky zvanej Witchwood, kde som sa rozhodol usadiť. Boli tu bytosti rovnaké ako ja a ľudia sa ich nebáli. Vedeli, že vlastne za svoje prekliatie nemôžu, a že sú nebezpeční len počas splnu. Vlkolaci tu tvorili akési svorky a vždy počas splnu chodili na spoločný lov. Mal som pocit, že ak si niekde môžem nájsť priateľov, ktorí mi porozumejú tak je to práve tu. Neďaleko od dediny, sa nachádzalo nádvorie, za ktorým bol hlboký les. Tam som sa počas splnu zašil aby som nikdy nikomu neublížil.
Počas mnohých splnov a mnohých lovov na Belfirine sa u mňa prejavila nová schopnosť. Bola to premena na vlka. No nie hocijakého vlka. Mal som rovnakú striebornú srsť, ako v podobe vlkolaka, ale farba mojich očí bola neprehliadnuteľná. Jedno oko žiarilo do žlta, ako to už u vlkov býva zvykom a druhé bolo tmavo hnedé, v horšom svetle sa javilo až čierne. Na tvári som mal zo štyri jazvy, ktoré som si niesol z nejakých lovov. Nepamätám si kedy a ako vznikli. No našťastie ich bolo vidno, len keď som mal podobu vlkolaka alebo vlka. V mojej ľudskej podobe, boli tieto zranenia našťastie ukryté.
No svoju novú podobu som si zamiloval. Bola to taká moja inkognito podoba. Nikto nevedel kto som čo som a ja som mal istú dávku anonymity vždy keď som len chcel.
|
