|
Meno: Ashley Carter Funkcia: Študent Fakulta: Lunarius Rasa: Človek Ročník: 3. Vek: 13 Body: 0 Peniaze: 72 |
 A DVA RODY... Rozhodnutie "Mama, ja ju milujem." riekol Eric, ešte stále pokojným hlasom. Hnev v ňom už pomaly, ale iste prekypoval. Jeho matka Amelia sa naňho nenávistne zadívala. "Eric, nebuď hlúpy. Si predsa zasnúbený so Charlotte, miluje ťa... A aj keby nie, s Carterovcami nebudem mať nič spoločné!" zvrieskla naňho a vstala tak prudko, až kreslo, na ktorom sedela, narazilo do pracovného stola a takmer zhodilo šachovú súpravu. Amelia si to však nevšímala a rýchlym krokom odchádzala z kancelárie. Eric vstal zo svojho kresla a pribehol ku mame. Chytil ju za zápästie a pritiahol ju ku sebe. "Nejaká hlupaňa, ktorá chce so mnou 'žiť' len pre prachy a vaše dávne spory s Carterovcami ma vôbec nezaujímajú. Strčte sa veď vieš kam! Ja Claru milujem a nič to nezmení. Nechajte ma žiť." Tieto slová však Ericovi nemali vyletieť z úst. Boli príliš odvážne a dokonca aj samotný Eric sa začal čudovať nad tým, čo práve povedal. Vždy to bol len mamičkin miláčik, ale teraz mal pocit akoby sa práve stal čiernou ovcou rodiny. A možno sa aj stal. Matka sa mu vykrútila zo zovretia a nechýbalo by veľa k tomu, aby zdvihla ruku a vylepila svojmu synovi. Bolo to však príliš nepoznané, aby to urobila. Prižmúrila oči, ako keby svojho syna už nechcela vidieť, iba jeho reakciu na slová, ktoré jej vyleteli z úst: "Buď rod Cooperovcov, alebo ona." vyslovila zreteľne a s odpornosťou na jazyku. Potom sa zvrtla, otvorila dvere a zabuchla ich tak silno, až Ericovi začali poletovať vlasy. Chvíľu len načúval vzdialujúce sa tóny matkiných nazúrených hlasných krokov. Pribehol k stolu a celou silou doň buchol päsťami, až všetko na ňom naskočilo. Jedno bolo jasné: o celé dedičstvo a členstvo z rodu prísť nechcel. Ale láska bola príliš silná na to, aby jej odolal. Ostávalo len jediné: zakázaná láska. To dieťa za nič nemôže... Eric sa zadíval na lásku svojho života - Claru Cooperovú. Vtlačil jej na líce nežný bozk, aby ju ukľudnil a zbavil vystrašeného pohľadu. Nič sa však nezmenilo. "Eric, vieš že ťa milujem?" Eric ju namiesto odpovede ešte raz pobozkal. "Eric, je tu niečo, čo ti musím povedať..." Clara sa obávala, či toto nie je posledná chvíľa čo ho vidí. Bola pripravená na všetko. Opätovala mu bozk a odsunula sa od neho. Vstala z postele a začala chodiť hore - dole po izbe. "Zlatko, deje sa niečo?" Eric si začal robiť starosti, vstal a podišiel ku svojej milovanej. Chytil ju okolo pása a zadíval sa jej do očí. Ona sa však opäť odtiahla. Chvíľu na seba len hľadeli, akoby si vychutnávali posledné pohľady. "Našla si si niekoho iného?" Ericova otázka vlastne vôbec neznela ako otázka. Zhlboka sa nadýchol a odvrátil pohľad od Clary, aby sa namieste nerozplakal. Clara sa chcela zasmiať, ale vyšlo z nej len nejaké čudné chrapčanie. "Si láska môjho života, Eric. Nikdy by som ťa nepodviedla. Ide tu o niečo iné," začala Clara a nadýchla sa. Cítila, že už to v sebe nemôže udržať. "Som tehotná." Eric vypúlil oči. Najskôr chcel zvýsknuť od radosti, no potom si spomenul, že ich láska je tajná. Ak by sa niekto dozvedel o ich vzťahu a o dieťati vôbec, znamenalo by to koniec. Koniec Erica. Zatvoril oči a potom ich prudko otvoril, aby sa prebudil zo sna. No zistil, že to nie je sen. Zavzlykal. Silno objal Claru a jemne ju pobozkal na líce, zo saka vytiahol amulet a vložil jej ho do ruky. Posledný krát sa na ňu zadíval a odišiel preč. Navždy. Navždy.. --- Nazúrene otvoril dvere svojej izby. Na posteli ležala jeho manželka Charlotte. Sadol si na opačnú stranu postele a ignoroval ju. Vyzul si topánky a vyzliekol sako. Unavene klesol do postele, no spať nechcel. Musel niečo vymyslieť. To dieťa predsa za nič nemôže, je to len nevinný život. A navyše, je to jeho dieťa. Musí byť s ním a odplatiť sa jeho matke, za to, že ju nechal samú. Samú s jeho dieťaťom v bruchu... Správal sa ako malé dieťa, ktoré ušlo pred niečim, čo sa mu nepáčilo, namiesto toho aby sa veci postavil čelom. Teraz musí nájsť riešenie a celú situáciu napraviť. "Ahoj, láska." privítala svojho manžela Charlotte a ovesila sa mu okolo krku. V tom si spomenul, že má manželku a že to proste nejde. Bude mať deti s ňou. A tak sa všetky jeho plány vytratili... Plán vyšiel Eric si zívol. Vôbec sa nevenoval knihe, ktorej čítal, iba flaštičke so žltou tekutinou vo vnútri. Spomenul si na tú chvíľu, kedy mu ho dala teta Reg, jeho vychovávateľka so slovami: "Je to elixír zabudnutia, veľmi silný, iný ako obyčajné. Použi ho správne." Nechápal, na čo mu bude a prečo mu ho vlastne teta Reg dala. Z blúdenia v myšlienkach ho prebudilo jemné klopanie na dvere. "Ja tých blbých poštárov prerazím, už mi lezú na nervy." hundral si cestou k dverám. Otvoril dvere a ovanul ho studený nočný vzduch. Poobzeral sa po okolí, ale nikde nikoho nevidel. Všetko bolo nehybné a tiché, iba pod jeho nohami počul tiché mraučanie. Pohľadom zablúdil k zemi, kde ležalo v malej kolíske dieťa s obálkou. Pripadalo mu to ako v knihe, ktorú čítal pred pár dňami. Ale toto je realita, pomyslel si. Nahol sa k dieťaťu a vzal z jeho perinky list. Môj milovaný Eric, láska k tebe napriek toľkému času neustala. Píšem ti tieto riadky, pretože ti musím prenechať našu dcéru. Pomenuj ju tak, ako sme kedysi plánovali: Ashley Clara Cooper Carter. Dala by som všetko za ot, aby sme ju mohli vychovávať spolu. Ale u teba jej bude lepšie. Clara Eric začal prudko dýchať. Jeho najväčšia túžba sa vyplnila bez toho, aby čo i len mykol plecom. Jeho dievčatko, Ashley ležalo pred jeho nohami. Okamžite ju zobral dovnútra a postaral sa o ňu. Potom ju položil k náhradnej matke, Charlotte a použil elixír zabudnutia. Jeho manželka odteraz zabudla, že bola tehotná. Ericov rýchly plán bol veľmi nádejný... Až napokon vyšiel. Ashleyin život Čas sa posúval neuveriteľne rýchlo. Z Ashley vyrástlo krásne dievča, na svoj vek až príliš vysoké a štíhle - presne ako jej matka. Až neuveriteľne sa na ňu podobala - dlhé, jemne zvlnené vlasy jej ako vždy zakrývali jemnú tvár a hnedé oči. Eric mal niekedy pocit, akoby videl Claru v menšom vydaní. Ashley sa na svoju mamu podobala aj povahovo - bola priateľská, zmysel pre humor jej nechýbal, okrem toho bola veľmi učenlivá, ale aj 'šialená'. Mala veľa kamarátok a svet ju srdečne vítal, čo sa o jej rodine nedalo povedať. Akoby všetci cítili, že to nie je pravá Cooperka, iba otec jej rozumel. Jej dve sestry boli presne také ako Charlotte - pomstychtivé, drzé a k Ashley nepríjemné. Ale Ashley bolo skromné dievča a nikdy jej nevadilo, že nedostala na narodeniny novú detskú izbu, ako jej sestry Chloé a Christina. Ashley mala okrem toho veľmi rada zvieratá, najmä kone. Bolo to asi to jediné, čo zdedila po otcovi. Ale treba uznať, Ashley bola neuveriteľne dobrá jazdkyňa. Úspech jej nezávideli len sestry, ale aj všetci, čo poznali ju a rod Cooperovcov. |
|
OceneniaInventár |
|
