Milý denníček...
Som čarodejník. Tak ako celá moja rodina. Ale budem aspoň taký dobrý ako oni? Neviem. Snáď sa nenechám zahanbiť a dokážem im, že aj ja som dobrý a statočný čarodejník. Budem ochraňovať svojich rodičov! Teda vlastne mamu. Otca nepoznám. Vlastne. Mama mi nikdy o otcovi ani nepovedala. Ani len jeho meno. Vždy, keď som sa jej opýtal na ocina, zmenila tému a povedala mi, že som primalý aby som počul takéto veci. A to ma trápi. Kto bol vlastne môj otec. Bol to veľký čarodejník? Zomrel už? Neviem. Ale chýba mi nejaký chalan v rodine. Nemôžem s kým robiť neplechu a nemám sa s kým hrať. Mama tvrdne v práci cez deň a mňa nechá zaveseného buď u babky alebo u tej príšernej babkinej sestry Lochnesse. Nemám vlastne ani skoro žiadnych kamarátov. Ale to sa snáď zmení po tom, ako nastúpim do školy. Už sa teším na ten okamih. A stále viac rozmýšľam, ako budú hodiny Lettersologie, keďže ich učí moja babka. Budem sa z tých hodín musieť nejak ulievať, pretože babka je známa tým, že ma furt všade strápni. Ale konečne mám prútik a budem vedieť s ním robiť veľké veci. V poslednej dobe ma trápia rozličné nočné mory, kde sa objavujú čudné stvory, ktoré vo mne vzbudzujú strach a hrôzu. Bojím sa to pred mamou priznať, lebo to môže byť nejaké znamenie a nechcem aby sa aj moja mamička bála. Síce niekedy by si zaslúžilá poriadnu príručku, ale v podstate ju mám aj tak rád. Aj keď som bol ten nechcený, malý démon.
|
