Belfirin - Profil

Meno: Leah Ardelys
Funkcia: RPG postava
Fakulta: RPG
Rasa: Démon
Ročník: 0.
Vek: 20
Body: 0
Peniaze: 0

Jedna ťažká noc
Prišla na svet uprostred tichej, jasnej noci. Obloha bola zamračená, no teplo by sa dalo priam krájať. Dážď by bol v tej chvíli oslobodením pre celé mesto postihnuté tým teplým, vlkým vzduchom, ktorý bol možno vzdialenou predzvesťou ochladenia a búrky, avšak tá vyzerala byť v tých chvíľach priam v nedohľadne. Bol to tiež prísľub ťažkej noci, ktorá čakala Lochnesse. Dieťa, ktoré nosila Lochnesse pod srdcom sa pýtalo na svet práve v takúto sparnú noc. Stále častejšie sa opakujúce kontrakcie naznačovali blížiacu sa hodinu pôrodu. Lochnesse ležala v posteli a najradšej by to už mala za sebou. Pri pôrode bola aj žena, ktorá jej pomáhala pri zrode jej staršej dcéry. Snažila sa jej všemožne pomôcť a ona si priala jediné, aby už bolo po všetkom a aby bola jej dcéra konečne na svete. Najradšej by bola ak by bol pri nej aj Darryl, no ten bol už dva metre pod zemou a sotva jej už niekedy bude oporou, akou jej bol kedysi. A tak to ostalo všetko na ňu. Bola to naozaj ťažký pôrod, ale nakoniec stál za to. S konečne prichádzajúcou búrkou prišlo na svet aj drobné dievčatko s ryšavými vlasmi po mame. Tomu rozkošnému, krehkému stvoreniu dala meno Leah Ardelys.

Z 0 na 10 závratnou rýchlosťou.

Lochnesse sa zo svojej dcéry tešila, jej radosť dokázala aspoň čiastočne udusiť jej žiaľ za jej milovaným Darrylom. No aj napriek tomu sa jedna vec nezmenila a to, že Lochnessina trpezlivosť s malými deťmi nikdy nebola dostačujúca. Možno práve preto zvolila pri svojich deťoch iný postup. Veď napokon komu by sa chcelo neustále meniť pokakané plienky malým, urevaným deťom, ktoré nechápu pointu toho, čo po nich vlastne chcete? Zvolila si teda ľahší spôsob a podala svojim deťom elixír rastu aby tak mohli vyrásť aspoň na tých 6 rokov, keď by už bolo všetko omnoho jednoduchšie a aj zaujímavejšie. Predsa len večne prebdené noci pri plačúcich deťoch, asi naozaj nie sú veľmi lákavé a hlavne pokiaľ existuje iný spôsob ako to vyriešiť. Práve z týchto dôvodov dala elixír vypiť aj Leah, mysliac si, že to bude mať na ňu rovnaké účinky ako predtým na jej staršiu dcéru, no bolo to však inak. Mama jej dala vypiť elixír, mysliac si, že bude staršia o šesť rokov, tak ako to zariadila už aj predtým, no v tomto prípade sa niečo predsa len zmenilo. Vyrástla to áno, no nie na očakávaných 6 rokov, ale vyrástla v priebehu jednej noci na 11 rokov. To, že bola staršia však neznamenalo jednoznačne aj vyspelejšia. Tiež sa toho ešte musela veľa naučiť. No v podstate sa z nej stala malá slečna bez detstva.

Začiatky štúdia

Život po tom elixíre nebol práve najjednoduchší. Leah sa musela naučiť mnohé veci, na ktoré nemala možnosť tak ako iné normálne deti. Samozrejme nejaké veci prišli s elixírom, no iné zas nie. To všetko trvalo istý čas, než sa to naučila. Možno práve preto ju Lochnesse nechala prvý rok doma, aby dohnala všetok ten stratený čas. Predsa len keby sa stala šesťročným dievčatkom, bolo by to omnoho jednoduchšie a mala by viac času, mohla by sa vzdelávať a zistiť ako funguje svet. Takto však mala na to rok, ale bola šikovná a dokázala sa rýchlo prispôsobiť. Možno preto začala hoc s omeškaním oproti iným deťom, chodiť na Belfirin ako 12-ročná. Aj napriek tomu, že škola bola pre ňu malinou, bavilo ju učiť sa nové veci a aj tie predmety, no s jej spolužiakmi to tak jednoduché nebolo. Deti sa na ňu pozerali akosi inak, takmer jej to prišlo akoby skrz prsty. Bola v podstate staršia, aj keď mentálne na tom bola rovnako ako jej spolužiaci, no možno s tým rozdielom, že bola veľmi bystrá. Nedokázali to prekusnúť. Nemali ju v láske. No aj tak sa k nej líškali a snažili si ju získať na svoju stracnu, predsa len patrila do jednej z tých vplyvnejších rodín. Napriek tomu však rýchlo dokázala rozoznať, kto za to stojí a kto nie. Tých čo za to naozaj stáli však bolo naozaj pramálo.

Spriaznená duša v podobe kúzelnej krstnej mamy

So školou sa Leah vyrovnávala čím ďalej tým lepšie, rovnako to bolo aj doma, hoc často počúvala od mamy o svojom otcovi, ktorý jej začal chýbať. Alebo možno len nejaká iná blízka osoba okrem mamy. So sestrou si zas tak blízke neboli. Možno to bolo tým, že oboma lomcovala puberta a možno sa len jej staršia sestra cítila ohrozená. Túžila po niekom inom vo svojom živote, možno trochu sebecky po niekom, o koho lásku sa nebude musieť deliť s niekým ako bola jej sestra. Raz sa to stalo. Bola staršia o mnoho rokov, no aj tak študovala ešte na Belfirine. Dospelé žieňa, ktoré sa rozhodlo dohnať stratené štúdium. Bola zo Solariusu a hoc mala individuálny učebný plán, aj tak ju občas zahliadla na školských chodbách. Spoznali sa úplnou náhodou a Dahlia ju vtedy prvý krát zachránila, hoc to možno nebolo nič ohromné, pre ňu to znamenalo veľa. Nakoniec po spoločne strávenom čase zistili, že si rozumejú a možno práve to donútilo Leah aby sa jej spýtala na tú možno úplne jednoduchú otázku, ktorá však pre ňu znamenala veľa. Dahlia pre ňu znamenala veľa, bola ako jej staršia sestra, dobrá priateľka, ktorá jej dokázala vždy pomôcť, poradiť, vypočuť si ju a pomáhala jej dostať sa cez mnohé životné situácie. Spýtala sa jej, či sa stane jej krstnou mamou. Dahlia súhlasila a ona sa zrazu necítila tak sama.

Blázon blízky jej srdcu

Ezechiel Dain. Chlapec, ktorý si dokázal získať jej pozornosť, nie však prázdnymi slovami a trápnymi gestami, ale úprimnými činmi. Dokázal ju rozosmiať v ťažkých chvíľach a zahnať jej chmáry. Chápal ju a mal ju rád tak ozajstne. Bol to taký jej blázon, ktorý si získal jej srdce a stal sa jej najlepším priateľom. Aj napriek tomu, že časom už nechodili do rovnakých ročníkov, tak si vždy dokázali na seba nájsť čas a zabaviť sa. Ako spolu rástli, miestami mala pocit, že jej láska k nemu už dávno prešla za tú priateľskú hranicu a vzniklo z toho aspoň z jej strany niečo viac, no nedovolila si to nahlas vysloviť, ani pred svojou krstnou mamou. Radšej sa tvárila, že je to iba jej zdanie a zvalila to sama v sebe na problémy s pubertou, nedokázala sa mu s tým priznať, bála sa odmietnutia a možno hlavne sa bála toho, že jej city nie sú také silné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, a že by vďaka tomu o neho mohla prísť. Nemohla si to dovoliť a popravde ani nechcela, hoc možno túžila po láske, ale nie takým spôsobom a nie na úkor priateľstva. Všetko to zahovorila nakoniec tak dobre, že sama sebe uverila, že ide len o priateľské city a nič viac. A tak zistila aké je to mať ozajstného priateľa v jej veku.

Chuť dokázať si, že má na viac.

V škole jej šlo od ruky čokoľvek do čoho sa pustila. Naozaj vynikala svojou bystrosťou a jedinečnou osobnosťou. Možno ju popudila reakcia spolužiakou, alebo jednoducho chuť dokázať sebe aj svojmu okoliu, že má na viac. Túžila dohnať rozdiely vo svojom veku. Hoc mala len takmer o dva roky viac ako jej spolužiaci, necítila sa medzi nimi vo svojej koži, nedokázala sa s nimi skamarátiť, možno okrem Ezechiela, ktorý však bol v jej veku, možno aj preto si tak dobre rozumeli. A možno jednoducho preto, že on netúžil po tom dať jej najavo, že je iná, tak ako to bolo v prípade jej spolužiakov. A tí boli výborným poháňačom v prípade toho, aby sa snažila ešte viac, aby to s učením nevzdávala. Možno práve preto bola najlepšia z triedy, bola dokonca tak dobrá, že preskočila ročník a tak sa dostala medzi ľudí, ktorí boli jej veku bližší. Možno si medzi nimi aj napriek tomu nedokázala nájsť iné spriaznené duše, ale aj napriek tomu to už aspoň bolo o čosi iné. Minimálne to bolo iné tým, že si viac verila a vedela, že na to jednoducho má, nech už by sa pustila do čohokoľvek.

Démon

Raz muselo prísť aj to. Narodila sa predsa dvom démonom a samozrejme ona tú rasu podedila tiež. Úchvatná rasa plná svojich tajov, ktoré mala práve začať objavovať. Bola totiž pripravená na to, že ju čaká jej prvá premena niekedy v období puberty, hoc jej to robilo na čele vrásky, lebo nevedela čo by mohla od toho očakávať, no vedela, že si tým musí prejsť. Mala však obavy. Čo ak to nezvládne? Čo ak nejako pohorí? Nakoniec sa to stalo. Jej démonická povaha sa vydrala napovrch v jeden večer pri spore s mamou. Začalo sa to nervozitou, ktorá sa stupňovala až do závratných výšin. Potom akoby nad jej telom začal preberať kontrolu niekto iný. Snažila sa proti tomu bojovať, no nakoniec sa poddala prísľubu sily a tej zlosti, ktorá v nej vzkypela. Jej telo začalo bolestivo meniť tvary. Na chrbte pocítila dva otvory, ktoré tam predtým neboli a z ktorých sa drali na povrch majestátne čierne krídla. Bola zrazu vyššia a jej tvár sa tiež zmenila. Zvyčajne ryšavé vlasy stmavli do červena, jej oči zas pohltila temnota. A bolo tam ešte niečo. Zem sa otriasala spolu s ňou, no cítila s ňou akúsi zvláštnu spojitosť, rovnako tak aj s rastlinami navôkol, ktoré akoby s ňou súcítili. Akoby jej slúžili a pomáhali, či už zem alebo aj rastliny a stromy okolo nej. Teda možno nie presne jej, aj keď stále to bola ona, no zrazu boli dve. Bola tam aj ona...

popis

Ocenenia

Inventár

Nick:
Heslo: