|
Meno: Siraella Ladon Arabbea Funkcia: Prefekt Fakulta: Estrellis Rasa: Elf Ročník: 5. Vek: 17 Body: 250 Peniaze: 2877 |
||||||
|
Narodenie Bola tmavá noc. Nepreniknuteľnou tmou sa ozýval len hlasný šum dažďa kruto bičujúceho rozvoniavajúce polia. Búrka, na ktorú sa ľudia rozpamätávali ešte desaťročia. Besnenie živlov dosiahlo svoj vrchol práve v čase, keď som sa narodila. Obrovský blesk rozťal oblohu a na chvíľku, na takmer nepatrný moment rozsvietil celé nebo. Biela žiara prenikajúca do izby mohutného starodávneho hradu sa odrazila od mojich očí, keď prvý krát zočili tento svet a môj krik zanikol v dunení hromu tak silného, že tí poverčíví boli presvedčení, že začuli rev Titanov. " Princezná Sirraleh Elena Arabbea Ladon, strážkyňa mesačného kameňa. Bude niesť mená svojich kráľovských predkov, nech ju ich sila a múdrosť sprevádzajú na ceste životom." prehlásil môj otec a na krk mi zavesil retiazku s príveskom z mesačného kameňa. Aspoň to som rozprávala svojim nevlastným súrodencom, ktorí na mňa ohromení vyvaľovali okále. V skutočnosti sa môj príchod na svet datuje na "Dnešný. Dátum.-cca 16 rokov", v mestečku Bornel, Francúzsko. Mrholilo, meno som dostala podľa basgitaristky z kapely Blackwood Angels a náhrdelník bol pribalený k časopisu Edita. Ale aspoň som dostala do vienka bujnú fantáziu. Detstvo Obaja moji rodičia nešťastne podľahli hnevu upírov, ktorí z pomsty voči dávnej krivde napadli našu elfskú komunitu. Odvtedy som bola majetkom štátu, ktorý ma pohadzoval z jednej pestúnskej starostlivosti do druhej ako horúci zemiak. V niektorých prípadoch možno moje správanie prispelo k urýchlenému presunu z rodiny do rodiny, no inak som bola malý anjelik. Anjelik bez krídiel, so smiešne špicatými ušami, peknou tváričkou a dlhými nohami. To som jednoducho ja. Ella. Dospeláckosť (takmer) Odišla som do Witchwoodu, stretla sa s dávno stratenou, poslednou žijúcou príbuznou, ktorá ma k sebe prichýlila (a zrejme to už aj niekoľkokrát oľutovala, heh). Buchla som sa do profesora (ale pšššt), našla svoju stratenú sestru, zavraždila jej otca, prišla o sestru a takmer aj o život a keď už konečne všetko vyzeralo byť v poriadku, stratila som sama seba. Ako? Elfská mágia, nevinná schopnosť bez kontroly a jedno mladé, zlomené dievča. Preto keď vám poviem, že viem ako sa cítite, verte mi. Ja to viem. Ja to cítim. A nedokážem si pomôcť. Cítim vašu bolesť, strach, radosť, smútok, sakra, veď ešte aj to, či vás nesvrbí pokožka hlavy alebo nepotrebujete na toaletu. Pre iných sú rasové schopnosti dar, pre mňa prekliatie. Cudzie emócie mi zahaľujú myseľ a nedokážem ich dostať pod kontrolu. Zanechávajú vo mne stopy aj dávno po tom, čo sa rozlúčime. Neviem, ako dlho to ešte vydržím. Balansujem na hrane zdravého rozumu a nakláňam sa nad priepasťou šialenstva. Nie som už to drzé dievčisko ani zodpovedná mladá slečna, ktorá z neho vyrástla. Už ani neviem, kto vlastne som. |
|||||||
Ocenenia
Inventár |
|||||||
