|
Meno: Benjen Frey Funkcia: Profesor Fakulta: Estrellis Rasa: Človek Ročník: 0. Vek: 37 Body: 0 Peniaze: 2420 |
 ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ Moje narodenie sa datuje na 13. októbra roku 1972. Vraví sa, že ľudia chladnejší rok nezažili, pred tým a ani potom. Narodil som sa v Paríži, v centre vzdelania a nových myšlienok. Na svet som prišiel krátko po dvadsiatej druhej hodine spolu s mojím bratom, Brannom, ktorý krátko po pôrode zomrel. Niektorí hovoria, že to bola chyba pôrodnej baby, ktorá si mala lepšie vykonávať náplň svojej práce, iní tvrdia, že tou príčinou som bol ja. Jedno je však isté, aspoň pre mňa. Brann nemal byť nikdy súčasťou tohto skazeného sveta, jeho duša bola príliš čistá a tak to malo i zostať. Prišiel sem preto, aby ma sprevádzal po mojej ceste životom. Dalo by sa povedať, že je mojím svedomím, mojím druhým ja. ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ Matka a otec neboli manželia, bolo to krátkodobé splanutie dvoch rozdielnych ľudí - neplnoletej dievčiny, ktorá sotva dovŕšila šestnásť rokov, a skúseného mladíka. Ich lásku odvial príchod nového roku a ich cesty sa nenávratne rozdelili, každý iným smerom. Otec sa vrátil do zabehnutých koľají a matka zmizla niekoľko mesiacov na to. Na ňu si nespomínam vôbec, ak nerátam ten maličký vrúcny bod kdesi uprostred tmy mojej minulosti. Od tej doby som bol v poručníctve môjho otca. Otec bol zvláštny ale tolerantný človek, ktorý sa venoval obchodu s vínom a určitú dobu vlastnil luxusný hotel na Riviére. Bol som jeho jediným potomkom, no i tak sa ku mne vždy správal skôr ako učiteľ, udržoval si odstup a nemiešal medzi nás žiadne city, či emócie. Bol mojím mentorom, poručníkom dokedy som nedospel a nebol schopný sa riadne postarať o seba sám. Nezdalo sa mi to divné, nič iné som nezažil a pri ňom som spoznával zem, v ktorej som sa narodil. Cestovali sme z jedného kútu na druhý, spoznávali sme lesy, pohoria a nikdy sme si nedali prestávku. Bol to jeden nezastaviteľný kolotoč, púť. Nikdy na tie roky môjho života nezabudnem. Rovnako tak na Rím, v tomto neobyčajnom talianskom meste som spoznal dievča v mojom veku, respektíve o niekoľko mesiacov mladšie ako som bol vtedy ja. Túto cifru však neviem presne, mal som v rozmedzí od deväť do štrnásť rokov. Volala sa Dolores. Jej existencia mi zmenila život, zmýšľanie a spôsob vnímania ženského pokolenia, to som však zistil až o niekoľko dlhých rokov neskôr. ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ Roky a precestované míle sa míňali rýchlosťou svetla. Ani jeden z nás nevedel, kde skončíme. V jedno podarené jarné ráno mi otec oznámil, že žiadne cesty sa už nekonajú, jeho slová zneli jasne - zostávame. A tak sme sa usadili v jednom neveľkom škandinávskom mestečku. Ja som sa dlho neohrial. Otec mi našiel vyhovujúcu internátnu školu neďaleko Štokholmu a tam sa odvíjal môj život. ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ Bol som rezervovaný, rád som ju navštevoval a na kúzla som ani nepomyslel. Také veci sú v muklovskom svete veľmi nápadné a ja som nechcel pripútavať zbytočnú pozornosť. Dospieval som prakticky sám, ak nerátam zopár tamojších dievčat, ktoré mi spríjemňovali chvíľky medzi štúdiom. Ani pre jednu som neznamenal nič ohromné. Boli chladné ako severský vietor a ich srdcia boli nedobytnými bránami. Skúseností však mali na rozdávanie. Ustavične som sa snažil medzi nimi nájsť jednu, ktorá by sa mi odovzdala viac ako telom, no márne. ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ Stával sa zo mňa človek neznalý vrelých citov. Moje štúdium skončilo rovnako rýchlo ako začalo. Úspešne som prešiel záverečnou skúškou a môj ďalší plán bol vrátiť sa k otcovi, nájsť si prácu a nakoniec sa osamostatniť, nestalo sa. Ten už mal svoju rodinu - akúsi mladú útlu manželku a urevaného fagana. Už som nebol naďalej vítaný a keďže som mu nikdy neprirástol k srdcu ako syn, nebolo pre mňa naďalej miesta v jeho živote. Dlhé roky som cestoval sám, pokúšal som sa nájsť zaľúbenie v túto ušľachtilú činnosť, no bez neho to nebolo to na čo som bol zvyknutý. Môj život sa sústredil do mojej rodnej zeme, do Francúzska. Tam som sa začal venovať prírode a tvorbe, konkrétne písaniu básní. Vďaka nim som sa stal pracovníkom prestížneho antikvariátu, ak to tak smiem nazvať. Opäť raz sa mi potvrdilo, že svet je malý, moje cesty sa skrížili znova so ženou menom Dolores. ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ ₓ Nebudem opisovať priame okolnosti, poviem len toľko, že sa zmenila Už nebola tým mladým dievčaťom s krásnou hebkou tvárou a medenými kaderami. Bola to zatrpknutá ženská bez snov, ideálov a záľub. To ma primälo hľadať si šťastie a to tam, kde by som nebol jediný znalý mágie. Prišiel som do Witchwoodu. Istý čas som pracoval ako knihovník ale táto práca ma nenapĺňala, nebol to parížsky antikvariát, niečo tomu chýbalo. V práci ma vystriedala mladá cudzinka, tejto výmene som sa nebránil. Môj voľný čas môžem venovať niekomu a hlavne niečomu inému.  Ešte neviem, čo k nej. (A) |
|
OceneniaInventár |
|
