|
Meno: Ines Mardling Funkcia: Študent Fakulta: Lunarius Rasa: Človek Ročník: 5. Vek: 13 Body: 0 Peniaze: 616 |
||
|
Bola chladná zimná noc. Tmavé mraky neuveriteľnou rýchlosťou zakryli plný kotúč mesiaca a spustili prudký dážď. Vysoké ľadové vlny v neutíchajúcej búrke zúrivo búšili na skalnatý výbežok do mora a pomaly zaplavovali malý drevený domček. V kúte izbičky sa chúlila žena s mužom. Bolo im zima. Silný studený vietor im ošľahával pokožku na tvári. Žena si kŕčovite držala brucho v pôrodných bolestiach. O chvíľu rachotenie búrky prerušil nežný detský plač. Rodičia si privinuli k sebe novonarodené dieťa - dievčatko, aby ju aspoň trochu uchránili pred chladom. Muž zohnal nejaké zaprášené deky a zakryl manželku a dieťa. "Chvalabohu, je zdravá a krásna," prehovorila žena trasúca sa od zimy a nežne pohladkala dcérku po hlavičke. Vtom začuli úder. Nie, to nemohol byť blesk. "Našli nás," zaúpela žena a pevnejšie zovrela dieťa v náručí. "Musíš ísť, zlatko. Zachráň ju! Ja ich zatiaľ zdržím, kým sa s ňou dostaneš do bezpečia." Muž sa s vypätím všetkých síl postavil a v duchu sa chystal na najhoršie. Po dome sa začali ozývať kroky. Jemne ju pobozkal na čelo, pohladil dcérku a rýchlo ich vystrčil otvorenými dvermi von do búrky. Žena s veľkými bolesťami kráčala preč od domu. Ešte raz sa obzrela. Pred vchodovými dverami sa mihli dve tmavé siluety vo vejúcich čiernych plášťoch. Krátko na to sa ozval tlmený výkrik jej muža a zo všetkých otvorov v dome vyletelo prenikavé zelené svetlo. Opustil ju. Navždy. Do očí sa jej začali hrnúť slzy. Rýchlo sa spamätala, odvrátila pohľad od domu a rýchlym krokom zamierila do lesa. Matka sa zúfalo predierala hustým lesným porastom kŕčovite zvierajúc dieťa v náručí. Celú noc blúdila medzi stromami, všetko jej pripadalo stratené, bola na pokraji síl, srdce jej zvieral strach, že ju nájdu a vezmú jej jedinú dcérku. Nad ránom ju prebralo praskanie suchých konárikov. Prvé čo uvidela bol pár zúžených ľadových očí, ktoré ju prepichovali mrazivým pohľadom. Žena bola tak paralyzovaná, že nedokázala pohnúť ani len perami a kričať. Sledovala, ako ten netvor vytiahol z vrecka rolku pergamenu, rozvinul ju, aby sa dala dobre čítať. Žene prešiel mráz po chrbte, keď na samotnom konci zbadala svoj vlastný podpis, ktorým ju donútili svoje dieťa odovzdať hneď po narodení. „Ines patrí nám.“ V ušiach jej zadunel ľadový hlas a skôr než sa stihla čo len pevnejšie objať uzlík v jej náručí, cítila, ako jej sám vykĺzol. Nevedela ani, akým kúzlom ju zasiahli, no pred očami sa jej rozprestrela tma a ona sa bezmocne zošuchla na vlhké lístie. Jedna z čiernych postáv bezcitne zdvihla dieťa v plachte zo zeme a spolu s jej spoločníkom zmizli v tieni lesa. *** Detstvo Ines mala to (ne)šťastie ocitnúť sa vo vysoko váženej čarodejníckej rodine chorvátsko-anglického pôvodu, o ktorej netušila, že nebola jej skutočná. Napriek tajnému paktu, ktorý päť mesiacov pred jej narodením uzavreli jej rodičia a ktorý prakticky predurčil jej osud, mala Ines krásne detstvo. Najveselšie roky svojho života vyšantila so svojím o rok starším bratom. Keďže ich históriou dýchajúca rezidencia bola na jednom z opustených ostrovčekov, celý čas trávili objavovaním lesíka za pozemkom alebo špliechaním sa v mori. Prirodzene, nič viac jej ku šťastiu nechýbalo a ani len netušila, že jej „mama“ sledovala každý jej krok, od skrývačky a hrania sa na duchov až po zavadzanie pri varení elixírov a učenie sa jazykov. Práve vďaka prísnym pravidlám, sebazapieraniu a odhodlaniu bola rodina Mardling mocná a vplyvná po stáročia. Deti boli navyknuté na ťažké podmienky, takže Ines nemala problém vyhovieť aj najmenšiemu príkazu či želaniu svojej mamy. Plus so štipkou anglickej chladnosti a ľahostajnosti, k veciam pristupovala bez reptania. Napriek tomu však ako každé dieťa z bohatej rodiny aj Ines si odmalička zvykla na to, že všetko išlo vždy podľa jej predstáv. Všetko jej vždy naservírovali na tácke, bez toho že by musela švihnúť prútikom. Navonok sa zdala byť rozmaznaná, no v skutočnosti jej rodičia ju v tom nepodporovali. Jediná vec, ktorá ich naozaj zaujímala bol špinavý obchod s nehnuteľnosťami a pozemkami, ktorý im vynášal nemalý zisk. Mardlingovci boli v biznise prefíkaní ako líšky a v slepej honbe za peniazmi a majetkom nepoznali žiadne zábrany pri používaní nelegálnych prostriedkov. Triky. Hry. Podvody. Intrigy. Účel svätil prostriedky v rodine Mardlingovcov. Inesini rodičia trvali vždy na drobných detailoch a zamietali za sebou stopy, ktoré boli zreteľnými dôkazmi ich špinavej práce, ale nakoniec vyšli najavo ako čistý, korupciou nenasiaknutý obchod. To preto si vyslúžili uznávanú reputáciu po celej Európe. Čo je smutné, rodičia nič neskrývali pred svojimi deťmi. Naopak, ukázali im skutočnú, neľútostnú stránku tohto sveta. Zatiaľ čo na Inesinho brata lesk zlatých mincí spravil veľký dojem, jeho sestra, vyrastajúc v jeho tieni, nátlaku jej rodičov odolala a nenechala sa nakaziť materializmom. Raz ju otec vzal do Mekky financií – do Londýna – aby jej ukázal ich trezor s irinmi, no Ines sa pri pohľade na nespočetné veže drahých mincí ešte väčšmi zhnusili peniaze. A navyše v nej vzrástol aj odpor voči otcovi. Od toho dňa sa kliešťovite držala mamy, ktorá si ju vážila takú, akou bola. Irena si uvedomila, že jej dcéra bola neskutočne nadaná a začala ju trénovať v čarovaní. Ines bola šikovná s prútikom a rýchlo postupovala od najjednoduchších kúziel k tým zložitejším. Jej mama však nebola ľahko poraziteľný oponent. Naopak, nemala nad Ines zľutovanie a často ju zahnala do kúta, aby ju tak donútila snažiť sa viac. Ines sa takto naučila vytrvalosti vo všetkom, čo si zaumienila. Stala sa tvrdou a bezcitnou v dueloch, s cieľom zvíťaziť za každú cenu. Cvičením si vycibrila perfektný timing a útok, za čo ju jej mama prezývala „kobra“. Belfirin Podľa Ireny bola pripravená nastúpiť na Belfirin, prestížnu čarodejnícku školu. Rovnako ako jej rodičia bola s hrdosťou zatriedená na Lunariusu, ktorý sa stal jej novým domovom na ďalších šesť rokov. Vzhľadom na to, že Ines vyrastala prakticky izolovaná od sveta, mala do začiatku problémy so socializáciou so spolužiakmi a stránila sa spoločných akcií. Radšej sa zašila do knižnice alebo opustenej tmavej chodby s tučnou knihou či si odskočila objavovať záhady miestneho lesa, ktorý ju vždy fascinoval. |
|||
Ocenenia
Inventár |
|||
