|
Meno: Stella Funkcia: Študent Fakulta: Solarius Rasa: Človek Ročník: 1. Vek: 19 Body: 0 Peniaze: 15 |
Korene jej bezmenného rodu siahajú pomerne ďaleko. Narodila sa v malej dedinke, kdesi v drobnej zelenej bodke na juhu mapy. Nebola manželské dieťa, práve naopak. Narodila sa slúžke, poslušnej slúžke, ktorá musela počúvať svojho pána na slovo.Čiže občasné potešenie svojho pána v posteli bol prísny rozkaz. A tak vznikla Stella. Tak vznikla aj jej mama Rosa, aj jej babka Melona. Ich rodina bola prekliata už pradávne roky, keď raz Stelina 6prababička ukradla 3 kone starej grófke Fersail. Stella bola len Stella,lebo bastardi si priezviska nezaslúžia... Už od malička sa musela skrývať pred svetom, nebola hodná na ňom byť. Prvých päť rokov prežila len medzi štyrmi stenami alebo v skrini, podľa toho či mala matka volno alebo musela upratovať u pána. Nikto o jej existencii ani len netušil, až raz... Písal sa pondelok, rok temného obdobia. Matke sa už pýšili prvé šediny a Stella, tá už bola zmierená, že svetlo sveta uvidí len z okna alebo celá zahalená v roztrhaných starých handrách, aby ju považovali za bedárku. Raňajkové zemiaková kaša už bola na stole, no niekto zúrivo začal klopať na dvere. Rosa??! Si tu? Od toho rachotu a buchotu skoro spadla ich drobná drevenica. Bol to posol s listom... pre Stellu. Na jeho vrchnej strane sa hrdo pýšil nápis: Belfirín A tak je teraz tu, stojí pred bránami v tom najlepšom svetri, čo si mohla dovoliť a v maminej sukni. Nosieva ju na zvláštne príležitosti aby jej dodala odvahu a šťastie. V jej veľkých modrých očkách sa zablýskal strach o mamu ale takisto nadšenie, jej plné pery sa chvejú od vzrušenia z niečoho nového. Nádych.. výdych! Pravou nohou vkročila do Belfirínu. |
|
OceneniaInventár |