Belfirin - Profil

Meno: Rona Elrondino de Lioncourt
Funkcia: Profesor
Fakulta: Estrellis
Rasa: Elf
Ročník: 0.
Vek: 44
Body: 0
Peniaze: 41483

Zmeny

Bol slnečný letný deň.. deň ako stvorený na radosť. Mladá elfka Elanor Astaldo to tak však necítila. Jej otec, jeden z najvýznamnejších elfov v meste Umbrosus v Aterských vrchoch, jej oznámil, že spolu s rodinou opúšťajú rodnú dedinu, kedže kráľovná Avathar, potomok Anny, ich povolala na elfský kráľovský dvor do Eldamaru. Chcela tým upevniť vzťahy, medzi dávno rozdelenými potomkami Anny a Ithila a znova vytvoriť spojenectvo medzi mestami. Jej otec, ktorý bol potomkom Ithila, z toho mal obrovskú radosť. Rovnako ako matka a brat... všetci... okrem nej. Pre ňu to znamenalo jediné – opustiť domov, opustiť priateľov. So slzami v očiach balila všetky svoje veci a chystala sa na cestu.
Nový svet
O týždeň neskôr zamyslene blúdila časťou lesa, ktorú ešte nepoznala. Les bol odjakživa jej domovom. Bola už takmer tma a ona sledovala hviezdy a dotykom sa starala o rastliny. Už niekoľko dní sa jej sníval zvláštny sen.. sen o domčeku, ktorý nepoznala.
Kráčala obklopená smaragdovou zeleňou a jej útroby zvieral nepoznaný pocit . Kráčala dlho, no nemyslela na nástrahy a odrazu v diaľke zbadala končistú strechu domčeka... zatajil sa jej dych a nevšimla si malý zraz vedúci k potôčiku a tak... do neho bez vyzvania spadla.

Prskajúc okolo seba, premočená do nitky začula obďaleč tichý melodický smiech . Zmätene sa obzerajúc jej oči zastali na vysokom svetlovlasom a mocnom mužovi so špicatými ušami a tými najveselšími zelenými očami aké kedy uzrela. „Už ste sa pobavil ... čo tak mi pomôcť ako gentleman??“ Pokúsila sa postaviť ale nariasená sukňa šiat jej v tom bránila. „Samozrejme slečna“ chytil ju do mocných rúk a v okamihu už stála na suchej zemi . „A čo vás sem tak privádza slečna...“ zmĺkol čakajúc na jej meno . „Slečna Astaldo ... teda Elanor“ odvetila placho. „A vy ste...“?? zahabkala . „Prokleon Elrondino.... teší ma Elanor.“ Venujúc jej úsmev ju pozoroval ... a v tej chvíli už nebolo treba slov... jej pohľad naplnený zvláštnou hmlou a túžbou utekajúci k domčeku mu dal jednoznačnú odpoveď .... práve z potôčika vytiahol svoju vyvolenú.
Láska???
Prostredníctvom Prokleona Elanor postupne objavovala krásy Eldamaru. On ako jeden z potomkov Anny mal prístup takmer všade. Brával ju so sebou a ona spoznávala všetky významné elfské rody a pomaly získavala nových priateľov a starý domov jej už toľko nechýbal.

Čoraz viac času trávila v jeho spoločnosti a jej otec sa neprestával nenápadne usmievať. Vedel, že znovuspojenie rodov je presne to, čo kráľovná chcela...a bol rád, že očividne práve jeho dcéra sa zbližovala s Prokleonom, keďže jej brat nejavil žiadny záujem o žiadnu z elfiek z kráľovninej rodiny. Všetko bolo v poriadku, Elanor už len minimum času trávila doma. Jedného dňa však domov prišla neočakávane a vypočula si plány svojho otca. Hrdá a urazená odmietala s Prokleonom hovoriť.

Vydržala týždeň. Najhorší týždeň svojho života. Potom si uvedomila, že Prokleona naozaj miluje a bez neho jej život zmysel nemá. Pri rieke, kde sa spoznali sa s ním potajomky stretla. Prokleon s očami plnými smútku prišiel. Jeho láska k nej bola silnejšia ako jeho hrdosť. Stačil jeden pohľad do očí a okamžite sa pochopili. Všetky nevyslovené slová smútku a lásky neboli potrebné. Objali sa a tíško stáli, kým obaja neprestali plakať. Spolu sa dohodli – odídu preč. Nebudú nástrojom kráľovnej, ani Elanorinho otca. Stačili im dva dni na to, aby si pripravili všetko potrebné. Znova sa stretli v lese.. a spolu navždy opustili mesto. Odišli... a usadili sa vo Whitchwoode.
Narodenie, detstvo, mladšia sestra
Nastal deň, na ktorý obaja s láskou čakali. Elanor pocítila bolesti. Ujalo sa jej niekoľko liečiteľov z dediny. Na svet po hodinách bolesti pišla malá elfka, ktorú jej rodičia pomenovali Rona Elentari Ar-Feiniel Elrondino.

Ronka bola odmalička veľmi živé dieťa. Kam vošla, tam svietila ako slniečko – vždy usmievavá, s jemným šibalský úškrnom na tvári. Vo veku 4 rokov sa od rodičov dočkala darčeka, po ktorom túžila veľmi dlho – narodila sa jej mladšia sestra – Elbereth Varda Aredhel Espirit Elrondino. Sestra sa stala jej malým anjelikom, ktorého vždy chránila.
Škola
Prebehlo niekoľko rokov, počas ktorých sa sestry od seba takmer nepohli. Blížili sa ale Ronkine 12. narodeniny, ktoré znamenali jej odchod na Belfirin – čarodejnícku akadémiu. Ani jedna zo sestier z toho ale nebola veľmi nadšená.

Deň odchodu sa však blížil a v domácnosti Elrondinovcou vládlo ťaživé ticho. Ronka s plačom opúšťala svoju rodinu – aj keď vedela, že sa s ňou nelúči navždy. Prokleon jej ale povedal: „Si potomkom Tierry, ktorá bola pri zrode Belfirinu. Buď hrdá na to, že sa tam vracia naša krv a rob nám česť.“ Takže vztýčila hlavu, utrela slzy a vybrala sa študovať.

Štúdium
Už od malička bola veľmi húževnatá, takže neváhala a zapísala sa na všetky predmety. Postupne si získavala priateľov aj za bránami vlastnej, tak veľmi milovanej fakulty Estrellis, ktorá sa stala jej novým domovom.
Časom spoznala aj osôbku, ktorá sa neskôr stala jej najlepšou priateľkou. Suzanahah Lupus, študentku Solariusu, ktorá bola v rovnakom ročníku, ako Ronka. Spolu so Suzkou sa často dostávali do rozporov so školskými pravidlami, ale vďaka svojej šikovnosti a totálne nevinnému výrazu sa vždy dokázali vysekať z problémov.

Po dvoch rokoch, na začiatku 3. ročníka, ju zaskočila správa, že sa stala mladšou prefektkou Estrellisu. Bola to pre ňu veľká česť a preto Ronka na čas zastavila svoje vyčíňanie so Suzkou. Dlho to však nevydržalo. Nakoniec predsa len vyhralo jej hravé ja a po hrade sa túlali potajomky ďalej. Nenašli by ste viac spriaznené osoby, ako boli ony dve.

Prešli ďalšie dva roky a Ronka konečne prichádzala na Belfirin spolu so svojou mladšou sestrou. Napriek rokom, ktoré strávili viac menej oddelene, si boli veľmi blízke. Nikto sa teda nečudoval, keď po Ronkinom vymenovaní za prefektku, automaticky miesto mladšej prefektky zaujala jej sestra – aj keď bola iba prváčka. Nikto nemohol, a ani nechcel, spochybniť „minivládu“ sestier Elrondinových nad Estrellisom.
Pravá a platonická láska???
Piaty ročník sa stal nakoniec pamätným pre Ronku ale najmä pre Suzku. Suzka sa osudovo zamilovala. Aj napriek tomu, že bola neplnoletá, zaplietla sa so starším a pre verejnosť známym elfom Edhelthilom Namae. Ronka ich dlhú dobu všemožne kryla a pri pohľade na nich dvoch, tak veľmi sa milujúcich, si postupne začala uvedomovať svoju samotu. Znova sa zahĺbila do štúdia, keďže so Suzkou už nemala toľko príležitostí tráviť voľný čas.

Vďaka novému mladému a sympatickému pofesorovi obrany sa začala intenzívnejšie zaujímať o obranu proti čiernej mágii. U profesora Henryho Russella začala patriť medzi obľúbených študentov. Bol veľmi mladý a Ronke sa zdal krásny a inteligentný... presne taký, ako si predstavovala ideálneho muža. Spolu so Suzkou ho občas tajne sledovali.. a Suzka si z Ronky často uťahovala, aby ho prestala hltať pohľadom. Ronka by to síce nikdy nahlas nepriznala nikomu, ale Henry sa stal jej tajnou platonickou láskou. Začala sa postupne zaujímať aj o výklad magických znakov, Henry jej k štúdiu často požičiaval knihy a zdalo sa, že za celý čas na nič neprišiel.
Rodina Lupus
Rodina Lupus sa nakoniec predsa len dozvedela o Suzke a Edovi a bol z toho veľký, dlhú dobu trvajúci škandál, ktorý utíchol až ich svadbou, na ktorú bola Ronka pozvaná ako Suzkin svedok. Vďaka všetkým problémom okolo toho, sa postupne zoznamovala s rodinou Lupus, jednou z najvýznamnejších upírskych rodov, ktorí síce elfov veľmi v láske nemali, ale Ronka sa cez Suzku stala tak trocha neplánovane niečím ako akceptovanou rodinnou priateľkou. Všetky problémy tejto rodiny ale zavŕšil útek pred niečím, do čoho Ronka veľmi zasvätená nebola a veľmi to ani nechápala. Ich cesty sa teda na určitý čas rozišli.
Paríž
Ronka doštudovala, Suzka bola s Edom, Elka mala vlastných priateľov a školu, s Henrym si akékoľvek nádeje robiť nemohla. Rozhodla sa teda, že si splní svoj dávny sen – štúdium na Čarodejníckej univerzite v Paríži.

Ronka bola znova raz sama. V Paríži priateľov nemala. Tak sama navštevovala známe miesta. Posedávala v kresle svojej obľúbenej kaviarne a písala listy domov. Jedného dňa si k nej odvážne prisadol mladý chlapec, ktorý jej okamžite rozbúchal to jej osamelé srdce, tak túžiace po láske. Elenssar bol elf. Elf z veľmi významnej rodiny, rovnako ako ona. Jeho najväčšou láskou bolo vykladanie magických znakov...a po čase aj Ronka. Ich láska bola silná, trvala počas troch rokov štúdia. Ronka sa za tu dobu naučila veľa o magických šifrách a zvitkoch, on naopak od nej o magických znakoch.

Elenssar bol ale starší o dva roky...jeho štúdium sa blížilo ku koncu a oboch ich to privádzalo do zúfalstva. Ronka školu opustiť nemohla a on zase nemohol opustiť povinnosti, ktoré voči svojej rodine viazali k domovu. Sľúbili si, že sa neopustia, ale...osud ich od seba odtrhol..a po pár mesiacoch už žiadne sovy nazad s listom neprišli.

Ronka preplakala niekoľko týždňov, učenie jej nešlo, ale nakoniec sa nevzdala. Ostala jej iba škola, tak sa do toho pustila ešte viac a nakoniec okrem plánovaných prác o magických znakoch, ktoré pôvodne študovala, napísala niekoľko prác aj o numerológii, skúmaní zvitkov a magických šifrách. To jediné – znalosti o rôznych magických šifrách – to jediné jej po Elenssarovi ostalo.

Návrat domov
Škola sa blížila ku koncu. Z domova jej priletela sova so správou, v ktorej ju Elka žiadala o návrat domov, že ju veľmi potrebuje na čas pri sebe. Ronka teda odovzdala všetky záverečné práce, prevzala diplomy z niekoľkých oborov a vydala sa na cestu domov. Jej prvé kroky viedli k rodičom, ktorý ju privítali s plačom a otvorenou náručou. Aj napriek pohode a šťastiu, Ronka sa nemohla zbaviť pocitu, že sa tu deje niečo, o čom nemá vedieť. Vedela, že rodičia jej ale nič nepovedia, tak sa vybrala za sestrou.

Elka za tu dobu, čo sa nevideli, vyrástla a ešte viac opeknela. Očividne žiarila šťastím, že vidí svoju staršiu milovanú sestru po tak dlhom čase. Niekoľko hodín strávili rozhovorom a neustále sa objímali, ako keď boli ešte deti. Ronke sa nechcelo veriť, že jej malá sestrička je už dospelá. Elka ju hlavne chcela poprosiť, aby jej pomohla s prípravami na záverečný ples, a aby tam šla spolu s ňou. Keďže Ronka na tom svojom byť nemohla, rada súhlasila a spolu s Elkou robili všetko pre to, aby ples pre sestry Elrondinové dopadol čo najlepšie.
Ples
Ronka vedela, že ples je pre Elku dôležitý. Elbereth sa jej zverila o Destinovi – najlepšom priateľovi a zároveň jej jedinej láske. Ronka sa teda rozhodla, že z Elky urobí pravú princeznú. Sama sa ale rozhodla, že nakoniec predsa len pôjde nenápadne oblečená, aby mala šancu sa porozprávať iba s pár známymi ľuďmi, ktorých dlho nevidela.

Nakoniec sa jej to aj podarilo a v útulnom prostredí svojej izby sedela a hľadela, čo sa jej podarilo zo svojej sestry vykúzliť. S hrdosťou hľadela, ako jej sestra vchádza do Polnočnej siene a pohľadom hľadá Destina.

So slzami v očiach spomínala na svoju malú sestričku, ktorá už viac nebola dieťaťom. V zamyslení jej niekto poklepal po ramene. Na jej prekvapenie to nebol nikto iný, ako Henry Russell, jej niekdajší profesor a tajná láska. Prekvapene sa na neho pozrela a milo sa usmiala. Profesor, ktorý sa medzi tým stál zástupcom riaditeľa Fewina. Mali spoločne na čo spomínať a tak prerozprávali takmer celý ples a Ronka sa dozvedela, koľko zmien sa za ten čas, čo bola preč udialo. Veľa ľudí opustilo brány Belfirinu, nie len rodina Lupus, ktorá jej tu tak veľmi chýbala. Elka opustila ples po boku Destina, takže Ronka odchádzala domov k rodičom sama a zamyslená. Vedela, že sa konečne musí porozprávať s oboma rodičmi.
Tajní nepriatelia???
Rodičia sa najprv jej otázkam bránili. Nechceli, aby sa Ronka a Elka trápili. Nakoniec ale usúdili, že Ronka by sa konečne mala dozvedieť pravdu. Časť elfov z matkinho rodiska, z dediny Umbrosus, sa napriek úteku jej rodičov dozvedela, že rody Anny a Ithila sa nakoniec predsa len spojili. Priveľa elfov tomu nebolo priateľsky naklonených a postupne sa objavovali správy, že ich začínajú hľadať. Ronka vydesene hľadela na rodičov. Nikdy by nepredpokladala, že medzi elfami môže mať nejakých nepriateľov. Očividne sa ale skupinka elfov z Umbrosusu rozhodla, že Elrondinovci su ich nepriatelia a treba ich odstrániť. Riaditeľ Belfirinu Fewin aj minister mágie, všetci o tejto hrozbe jej rodine vedeli.. všetci, okrem Ronky a Elbereth.

Po hádke s rodičmi si ale Ronka vydobila, že Elbereth sa o tom musí okamžite dozvedieť, že rodičia nemajú právo niečo také pred nimi utajovať. Vybrala sa za Elbereth všetko jej opatrne vysvetliť. Jej sestra bola spolu s Destinom v podobnom šoku, ako ona. Okamžite chcela hovoriť s rodičmi. Tých však v dome už živých nenašli.

Elbereth ležala zrútená na zemi a Destin sa ju snažil upokojiť, kým Ronka so slzami v očiach balila všetky ich veci. Opatrne zabalila rodinné fotografie a zo stola nenápadne vytiahla prázdny pergamen, na ktorý v rýchlosti napísala odkaz pre Henryho: Zložila pergamen, odoslala sovu a spolu s Elbereth a Destinom sa vydala na útek do Paríža. Naposledy sa obzrela na siluetu hradu, stisla ruku sestre a odchádzala.
Dobré správy
Prešlo niečo vyše roka. Bol krásny júlový deň a Ronka sa prechádzala areálom univerzity, kde posledný rok učila pod zmeneným priezviskom. Nikto okrem vedenia univerzity nevedel, kto skutočne je.

Prechádzala popri hlúčiku študentov, ktorí ju práve pozdravili. Obzrela sa za nimi a veselo im zamávala, keď do nej niekto náhodou vrazil. S veľkým prekvapením hľadela na Henryho, ktorý sa na ňu usmieval. Prinášal smutné, ale aj veľmi dobré správy. Minister mágie bol odvolaný a novým sa prekvapujúco stal práve Henry. Rodina Lupus sa vrátila na Belfirin – to bola správa, ktorá pre Ronku bola asi najpotešujúcejšou.

„Umrel ale aj riaditeľ Fewin,“ oznámil jej po chvíli Henry, „a ja by som bol rád, keby si zasadla na jeho miesto.“ Ronka na neho hľadela a snažila sa prísť na to, či je v poriadku. To nemohol myslieť úplne vážne. Po chvíli jej to odôvodnil jej výsledkami na škole, vzdelaním, učiteľskou praxou, ale hlavne pôvodom. Rovnako chcel, aby sa sestry viac nemuseli skrývať a mohli bývať na území, kde by boli pod ochranou, aj keď väčšina ich nepriateľov už bola podľa posledných správ zabitá v boji o moc medzi elfami.

Spolu s Henrym odišli k Ronke domov, kde ju už čakala Elbereth spolu s Destinom. Obe sestry sa rozhodli súhlasiť, keďže Henry ponúkol prácu aj Elbereth na Oddelení kontroly RPG, kde by bola v rovnakom bezpečí ako Ronka na Belfirine. Znova raz zbalili všetky veci a vrátili sa tam, kde vždy aj srdcom boli, na Belfirin.
Zvítanie a nové profesorské miesta
Po návrate prvé, čo Ronka urobila, bolo navštívenie Suzky a Eda, ktorí jej z priateľov celý čas chýbali asi najviac. Neskôr navštívila aj Naomi a zvyšok klanu Lupus, keďže Naomi sa medzi časom stala jednou z vedúcich fakúlt Belfirinu – vedúcou Lunariusu. Ako sa dozvedela, vedúci Estrellisu opustil hrad, takže vlastnú fakultu si vzala na starosť sama.

Postupne sa spoznávala s celým profesorským zborom a zaviedla niekoľko zmien vo vyučovaní. Popri udomácňovaní začala spoznávať aj ďalších profesorov a znova raz na Belfirine zavládla priateľská atmosféra, ktorá tam vládla už za jej študentských čias.

Niekoľko dní musela čakať netrpezlivo na jedného zo svojich dávnych spolužiakov - Seriona Aenass. Mal sa stať novým profesorom, po návrate na belfirin však oznámil, že na vyučovanie nebude mať čas a tak Ronka znova začala zhánať profesora na voľné miesto.

Medzitým ju Serion a rada starších z anjelského mesta Celeste požiadala o zvláštnu vec - prístup do podzemia Nexusu. Serionovi trvalo niekoľko dní, kým ju presvedčil, aby mu prístup na posvätné miesto povolila a on mohol objaviť starý anjelský oltár a znovuvybudovať spoločenstvo anjelov na Belfirine. Konečne dorazil aj posledný z profesorov, syn samotnej Layly, Rain Cruor a vyučovanie sa teda mohlo začať naplno.
Animágus
Ronka konečne po niekoľkých rokoch mala stálu adresu a znova svoje meno, tak sa rozhodla splniť si jeden zo svojich snov - požiadať o skúšky na animága. Niekoľko dní starostlivo zvažovala, aké zvieratko by si mala vybrať až si nakoniec zvolila medvedíka čistotného - malé nenápadné zvieratko, ktoré jej vyhovovalo aj pre to, že v jeho koži mohla vyvádzať a zároveň sa nenápadne pohybovať medzi študentami a tak sa dozvedela niekoľko užitočných vecí.

Niekoľko mesiacov sa popri vyučovaní venovala aj skúšaniu premien vo svojej kancelárii. O testoch na animága vedela okrem nej iba jej sestra Elbereth, ktorá sa rozhodla o animága tiež požiadať. Bola to jedna z možností, ako sa ukryť v prípade, že by im znova hrozilo nebezpečenstvo.
Osamelosť alebo iba zmena?
Ronka často pracovala do noci a stávalo sa aj to, že domov sa ani nestihla dostať a prespávala na hrade. Spoznávala postupne nových členov profesorského zboru. V Polnočnej sieni často narazila aj na Henryho a stále si uvedomovala, že jej city tak úplne nevychladli. Ten to ale nevidel, alebo nechcel vidieť a ju to občas doháňalo do zúfalstva. Jedným z mála ľudí, ktorí videli, čo ju trápi, bola Shirley - Henryho mladšia sestra, ktorú Henry nevedel prestať strážiť ako malé dievčatko, jej najlepšia priateľka Shani a čiastočne aj Frederick - brat Shani, ktorí pracoval na Oddelení čarodejníckych hier a športov.

Jeden z dní, keď sa Ronka necítila zrovna najlepšie po jednom z nie práve príjemných rozhovorou s Henrym to bol práve Frederick, kto jej ponúkol víno na uvoľnenie. Henry sa však do siene ešte vrátil. Ronka už bola z vína mierne uvoľnená, ale napriek tomu si až priveľmi uvedomovala, čo robí. Mierne rozladene mu povedala svoj názor a ten večer konečne pochopila, že na Henryho musí jednoducho zabudnúť. Minister totiž zaujal obranný postoj a jej slová pokladal iba za výplod mozgu mierne pripitého vínom. Ronka teda definitívne vzdala akékoľvek nádeje, ktoré sa týkali Henryho, pretože až priveľmi dobre vedela, že inak s ním nebude schopná spolupracovať.
Obchodník
V jeden neskorý večer znova ostala sedieť sama v sieni. Henrymu odovzdala pergameny na podpis, vyložila si nohy na kreslo oproti. Po chvíli sa strhla na hlas majiteľa witchwoodskej galérie Eleatha Delfitha. Bol to príjemný spoločník, zvláštny druh krátko známeho priateľa, s ktorým si výborne rozumela a ktorý ju dokázal veľmi príjemne provokovať dvojzmyselnými narážkami a to bolo niečo, čo v danej chvíli veľmi potrebovala. Rozprávali sa dlho do noci a rozlúčili sa nevinným priateľským bozkom na rozlúčku.

Niekoľko dní neskôr, keď si už Ronka aj začínala myslieť, že sa jej záhadný obchodník sníval, jej sova k nohám zniesla balíček. Bol k nemu priložený lístok od Eleatha a tak ho Ronka s úsmevom na tvári otvorila. Obraz bol nádherný a získal si čestné miesto v jej kancelárii.
Búrlivá noc
Niekoľko dní neskôr Ronka unavene vošla do siene a hľadala kúsok kľudu po ťažkom pracovnom dni. Niekto jej však prikryl oči rukami a po ich nadvihnutí si uľahčene vydýchla, keď zbadala Eleathovu tvár. Provokatívne si k nej sadol a dal jej bozk na privítanie. S miernym úsmevom na perách sa s ním rozprávala o umení. Snažil sa ju vyprovokovať a zistiť, aký druh umenia by ju vzrušil, no ani aktom ju nedokázal vyprovokovať a debata sa tým zvrtla znova provokatívnym smerom. Ronka so smiechom priznala, ze tie ich položarty a zároveň vážne debaty naozaj potrebovala. Eleath s pohľadom do jej výstrihu poznamenal, že on by potreboval ľadovú sprchu.

Ronka sa rozhodla pristúpiť na jeho hru. Už príliš dlho bola sama.. a tak sa rozhodla chopiť sa príležitosti na zábavu. Na provokáciu odpovedala provokáciou a ten večer dopadol presne podľa toho. Šaty lietali prázdnou sieňou a ona si mienila užívať, čo jej bolo poskytnuté. Bez myšlienok na následky, ktoré by mohli nasledovať, ak by ich niekto prichytil strávila časť noci v Eleathovom náručí uprostred siene. A aj napriek jeho rýchlemu odchodu bola pevne rozhodnutá nič neľutovať.
Hádka
Niekoľko dní neskôr konečne po dlhšej dobe stretla svoju sestru. Úprimne sa jej priznala, čo sa stalo, keďže si so sestrou boli vždy blízke. Elbereth ju ale odsúdila. Nemienila akceptovať to, že Eleath je upír. Ronka sa s ňou niekoľko hodín hádala, až nakoniec pochopila, že jej život je iba jej vec a viac si do neho nenechá hovoriť.. nikomu.. a ani k svojim "vzťahom", prípadne iba náhodným známostiam. Ak môžu chlapi opúšťať ju, prečo by si nemohla nezáväzne užívať aj ona?
Časopis
Provokácie medzi Ronkou a Eleathom síce čiastočne pokračovali, ale obaja vedeli, že sú iba priatelia a že tá noc bola viac menej náhodná.

Niekoľko reportérov si to ale nemyslelo a jej zálet cítili potrebu riešiť v novinách. Ronka bola však pevne rozhodnutá stáť si za svojimi rozhodnutiami a keďže už mala dosť puritánskych názorov na svoju osobu, definitívne sa rozhodla, že ju prestáva zaujímať názor ostatných na jej súkromie a so svojím životom si bude robiť, čo bude chcieť.

Profesor
Po jednom z únavných pracovných dní Ronka znovu raz skončila v sieni. Tam, kde sa cítila vždy najlepšie. V sieni bolo takmer prázdno. Na jej veľké prekvapenie zbadala profesora Asterera Golaniusa, jedného z kolegov, ktorého vídala strašne málo, keďže profesor elixírov väčšinu svojho času trávil v svojom kabinete. V tú chvíľu využila príležitosť a snažila sa s ním nadviazať rozhovor, keďže s ním zatiaľ nemala veľa príležitostí na rozhovor. A navyše Asterer bol vždy príťažlívým záhadným mužom, ktorý ju zvláštnym spôsobom priťahoval a znamenal pre ňu výzvu.

Nesmelé narážky sa zmenili na otvorené flirtovanie, ktoré Asterera privádzali do veľkých rozpakov a jeho červenanie Ronku nevýslovne provokovalo. Pri príležitosti, ktorá sa jej naskytla, keď si potykali, neodolala a dala mu naoko nevinný bozk na líce. Potrebovala ho dostať tam, kde chcela a to sa jej dokonale podarilo. Asterer začal strácať hlavu a bozky jej opätovať. Po chvíli sa však spamätal a dosť vystrašene s ospravedlnením utiekol. Ronka s úsmevom opustila sieň. Vedela, že to nie je posledný večer, ktorý strávila v jeho náručí. Stal sa pre ňu výzvov a ona sa rada zahrávala.
Mačka a myš
O niekoľko dní sa jej naskytla príležitosť sa presvedčiť o tom, že mala pravdu. Asterer ju vyhľadal v sieni a zvláštne roztržitým spôsobom ju pozval na pohárik. Bavila sa na jeho nesmelosti a rozhodnutiu zvýšiť si sebavedomie alkoholom. Keďže sa s ním však mienila zahrať ako mačka s myšou, rada pristúpila na jeho hru. Napriek tomu, že o malú chvíľu bola už v jeho náručí, až príliš silno cítila jeho zmätené pocity a nie úplnú rozhodnosť, za ktorú ho chcela tak trocha potrestať. Nechala ho prestať sa ovládať a následne ho schladila svojím odchodom so slovami, že ju má vyhľadať, až keď si bude istý tým, čo vlastne chce. Mienila ho dotlačiť k tomu, aby ju sám zvádzal. To jej poskytovalo väčší pôžitok z hry. Takže odišla a nechala ho sklamaného uprostred siene.

Pre Ronku sa objavilo mnoho povinností a niekoľko týždňov nemala okrem práce na nič iné ani čas myslieť. O to viac ju potešilo a pobavilo, keď v jeden neskorý večer zbadala do siene vojsť Asterera. Mierne posilneny alkoholom k nej kráčal síce neistým krokom, ale celým telom z neho cítila rozhodnutie. Bol pevne rozhodnutý a Ronka jeho zvádzaniu nemienila odolávať dlho. Veď ho konečne mala presne tam, kde chcela. A len tak ho už so svojích rúk nemienila pustiť, kým sa nezabaví. Len vďaka tomu, že sa ešte ovládala, ho dokázala presvedčiť, že spoločnú noc by mali stráviť radšej u nej v kancelárii, sa mu na chvíľu podarilo sa upokojiť. Ronka s vyzývavým smiechom pozbierala tých niekoľko vrchných kusov oblečenia, ktoré z nej stihol stiahnuť a z väčšej čati ešte oblečená zamietla posledné stopy v sieni a so smiechom mu začala utekať smerom ku kancelárii, aby konečne dosiahla svoj cieľ.
Elkina svadba
Prešlo niekoľko týždňov a Ronke jedného dňa Elbereth oznámila, že sa zasnúbila. Ronka síce ostala z tej svadby mierne prekvapená, keďže jej sestra, elfka každým kúskom tela elfka, sa rozhodla vydať za anjela. Thomasa si však pamätala ešte z Elkiných študentských čias a na Elke videla, že je s ním šťastná, takže sa rozhodla, že svadba jej sestry bude to najkrajšie, čo pre ňu môže urobiť. Dokonca aj Destin súhlasil, že Elku odprevadí k oltáru, čo síce Ronka tak trošku nedokázala, po tom všetkom, čo spolu prežili, pochopiť, ale bolo to na nich dvoch, že sa tak rozhodli.

Osobne doviezla sestru až pred kostol, kde ju mala zosobášiť Althea. Destin ich už očakával a kostol bol preplnený všetkými rodinnými priateľmi. Ronka so slzami v očiach založila sestre do vlasov svadobnú tiaru ich matky a silno ju objala. V tej chvíli už vedela, čo svojej sestre má dať ako svadobný dar. Rozhodne odkráčala do kostola a s dojatím v očiach a spomienkou na rodičov, ktorých by tam tak strašne chcela mať pri sebe dojato pozorovala svoju sestru pri sľube.

Okolo nej celú svadbu vírilo priveľa emócií. Hostia sa po svadbe vybrali do baru U Šialenej čarodejnice, kde oslava pokračovala až do rána. Ale bez Ronky. Tá pri vstupe do baru len odoslala svojej sestre sovu s blahoželaním a odišla do svojej kancelárie. S pevným rozhodnutím, že je na čase zveriť svojej sestre najväčšie tajomstvo ich rodiny a s tým aj dôveru, o ktorej vedela, že si ju jej sestra zaslúži.
Elfský prívesok
O niekoľko dní neskôr, keď už všetko okolo svadby opadlo sa Ronka rozhodla porozprávať sa so sestrou a odovzdať jej svoj svadobný dar. Mierne roztrasene ju očakávala na nádvorí.

S rozhodným hlasom podala Elbereth do rúk prastarý elfský prívesok. Prívesok takmer taký starý, ako samotný elfovia. Prívesok v tvare triquetry na ktorom ametystové kamienky vytvárali tri iniciálky: A, I, T. Elka na ňu nechápavo hľadela a tak Ronka musela začať rozprávať históriu a všetky fakty, ktoré o prívesku vedela. Prívesku, ktorý za dávnych čias vytvorili Silme s Umbarom pre svoje deti - Annu a Ithila. Prívesku, ktorého dve polovice sa na dlhú dobu spojili a v histórii odvtedy boli spojené iba dvakrát.

Prvýkrát ho spojila Tierra pri zrode Belfirinu. Od oboch rodov elfov, kde sa prívesok predával pokrvnou líniou z rodičov na ich deti. Spojila ich, aby ho použila ako kľúč k prastarému Stromu Prírody. Stromu, ktorý je hlboko na elfskej čistinke a je v ňom uzamknutý duch prírody, ktorý môže ovládnuť len majiteľ celého prívesku odomknutím stromu. Preto boli oba prívesky celú dobu rozdelené a Tierra ich po pridaní svojej iniciálky znova vrátila ich majiteľom.

So slzami na krajíčku Ronka rozprávala sestre príbeh, ktorý sa dozvedela pri ukončení štúdia a ktorý sa mala sestra dozvedieť v deň, keď ich rodičia zahynuli. Zahynuli, lebo kráľovná Avathar spolu s ich starým otcom chceli kvôli ochrane znovu spojiť krv Anny a Ithila. Ithilova časť prívesku bola v rodine ich matky od nepamäti a ich matka ho dostala od svojho otca niekoľko dní po zoznámení s ich otcom. Annin prívesok darovala kráľovná Avathar ich otcovi, svojmu milovanému synovcovi, keď videla, že k spojeniu elfskej krvi konečne má dôjsť. Prívesky sa im však vďaka úteku ich rodičov nepodarilo spojiť. Anninu časť dostala Ronka od otca v deň svojho odchodu do Paríža spolu s vysvetlením jeho významu. Matkinu časť sňala z jej hrdla po jej smrti a spojený prívesok držala v utajení až do tohto dňa, kedy sa rozhodla matkinu časť prívesku rozhodla odovzdať Elbereth, ktorá opúšťala jej ochranu a vydala sa na cestu s Thomasom.

Elbereth s plačom počúvala sestru a až príliš dobre chápala dôležitosť a nebezpečenstvo, ktoré z ochrany prívesku vyplývajú. Sestry si sľúbili, že prívesky nikdy neopustia elfské ruky, aj keby mali opustiť ich krv a po objatí sa rozlúčili. Ronka ešte chvíľu hľadela za sestrou, ale vedela, že urobila dôležité rozhodnutia, a že to bolo presne to, čo si ich rodičia želali.
Nespokojnosť a nový objav
Niekoľko mesiacov čas ubiehal a Ronka bola spokojná vo svojej práci. So svojím životom ale spokojná určite nebola. Asterera takmer nevidela, nie to aby s ním niekde bola osamote. Niekoľko krát rozmýšľala, čo jej chýba viac. Či akýkoľvek chlap, ktorý by bol s ňou a mohla si užívať, keď na to mala chuť, alebo Asterar osobne. Po viacerých rozhovoroch s priateľmi ale už vedela, že Asterar ako taký jej vôbec ale vôbec nechýba.

V jeden takýto večer, ktorý trávila v spoločnosti Naomi sa ale v sieni objavil muž, ktorého zatiaľ nepoznala. Mladý, príťažlivý a tajomný – Carter West. Presne vedel, čo chce. Ronke sa veľmi páčil a priamo pred Naomi s ním okato flirtovala. V hlave jej ale napriek tomu ako meč stál nevyriešený vzťah s Asterarom a tak ostalo iba pri flirtovaní. Sľúbila mu podrobnú prehliadku hradu a nevinne sa s ním rozlúčila, aj keď si bola istá, že sa nevidia naposledy.
Hádka
Niekoľko dní chodila nahnevane po hrade, keďže Asterera sa jej nedarilo nikde zastihnúť. Keď však vošla do siene plnej kriku sestier Valkyrie-Cruor tak jej trpezlivosť s okolím už pretiekla. Obe sestry si vypočuli z jej úst veľa kriku, ktorý pramenil zo zlosti na nich, ale z veľkej miery aj na Asterera. Bola takmer polnoc a oni vykrikovali tak, že sa to ozývalo po celom hrade.

Po chvíli, keď si myslela, že najhoršie má už za sebou, sa otvorili dvere. Ronka sa otočila, že sa nočnému návštevníkovi ospravedlní za zobudenie. Na jej prekvapenie to bol ale Asterar. Rozčúlene mu tam na mieste vynadala a zároveň aj rozišla. Asterar síce na ňu iba nechápavo hľadel, ale ona svoje rozhodnutie zmenit nemienila. Celej tejto frašky už mala plné zuby. Nechala ho tam stáť a na rozlúčku iba tresla dverami.
Nočná prehliadka
O pár dní na to našla na svojom stole výpoveď od Asterara. Mračila sa síce, ale vedela, že jeho rozhodnutie meniť nemieni. Nahnevane hodila pergamen na stôl a odpochodovala do siene. Rozčúlene tresla dvermi a mienila sa ísť skľudniť do svojho obľúbeného rohu, kde zvykla premýšľať. Tesne po príchode však narazila na Cartera. Svoj hnev neovládla hneď, ale vo chvíli, keď si uvedomila, že tento chlap jej môže poskytnúť sex, ktorý jej chýba a bez zbytočných záväzkov zmenila tón svojho hlasu.

Nikto by nedokázal povedať, kto v tej chvíli vlastne koho zvádza. Podstatné v tej chvíli bola iba „nočná prehliadka“ hradu.. resp. v ich podaní iba jediného temného zákutia hradu, do ktorého ich Ronka zaviedla. Obom išlo o jedinú a pre oboch rovnakú vec. Nič iné nebolo dôležité.
Stret v bare
Užili si niekoľko spoločných nocí. V jeden večer sa ale stretli v miestnom bare. Ronka mala veľmi hravú náladu, ale zároveň možno až priveľmi provokovala mužské ego, ktoré tak u Cartera vždy prevládalo. Odmietol priznať, že po nej túži, aj napriek tomu, že to Ronka vedela. Jej empatia sa v tomto nemohla mýliť, no Carter bol vždy tvrdohlavý a zahľadený do seba a nikdy by nepriznal, že je to tak. Po menšej výmene názorov, pri ktorej padlo niekoľko nie veľmi pekných slov, Carter pohŕdavo odišiel a Ronka s úškrnom presvedčená o vlastnej pravde hodila Cartera pre ten večer za hlavu.
Nový profesor Čarovania
Blížil sa ale odchod Asterara, takže musela vyriešiť niekoľko zmien na postoch v škole, ale spolu s Henrym aj na ministerstve. Za Asterera vybrala bývalého právnika a vďaka tomu došlo k viacerým dohodám, kto koho kde nahradí a nakoniec sa po odchode profesora Arwella Cruora na právne oddelenie musel vyhlásiť konkurz na profesora Čarovania.

Z niekoľkých rôznych žiadostí sa nakoniec rozhodla prijať mladého Lestata de Lioncourt. Mladý a šarmantný upír sa veľmi rýchlo a hladko začlenil medzi profesorský zbor.
Búrlivý večer v bare
V jeden neskorý večer ale na ňu znova doľahla túžba po mužskej spoločnosti. Chcela stretnúť Cartera a možno si trochu užiť. Vedela ale, že bude stále trucovať. Napriek tomu sa rozhodla, že ho skúsi vyhľadať v bare U šialenej čarodejnice. Na jej veľké sklamanie ho tam ale nenašla.

Po malej chvíli sa tam objavil ale Lestat. Mladý, príťažlivý a tak trochu pre ňu nečitateľný upír. Čaro, ktoré pre ňu mali upíri svojou tajomnosťou, ju od čias Eleatha priťahovalo a Lestat bol príjemný spoločník. Sexi a nezadaný. Navyše sa očividne vyžíval v sexuálnych provokáciách rovnako ako ona. Tak prečo to nevyužiť?
S fľašou vína a ľadom od barmana, ktorý po ronkinom zamknutí baru a významnom pohľade taktne opustil bar, už dvom vzrušeným mladým ľuďom nič nechýbalo. Stôl v bare im poslúžil výborne a Lestat ju o niečo neskôr iba premiestnil do svojej postele, kde mohli spokojne pokračovať v príjemnej a krásne rozohranej noci.
Koniec školského roka
Ďalší deň bol záverečný deň školského roka. Ronka od únavy nad podpisovaním výsledkov študentov už takmer nevidela na oči, tak sa rozhodla sa odreagovať a navštíviť Polnočnú sieň. Našla tam iba mladú profesorku Amayu Cruor, neskôr sa však objavil Lestat. Rovnako ako ona, aj on mal v hlave spomienky na ich spoločnú noc. A očividne mu robilo potešenie robiť jej návrhy priamo pred očami kolegyne. S prísľubom, že sa stretnú po záverečnom bankete sa neskôr ale bola kvôli práci nútená s ním na malú chvíľu rozlúčiť. Neskorý večer už ale trávila spokojne v jeho náručí.

Pri návrate domov ale narazila na nádvorí na Cartera. Stretnutie vyvrcholilo ešte väčšou hádkou, ako naposledy. Carter neustále bojujúci o svoje ego a Ronka tak veľmi presvedčená o sile svojej schopnosti empatie a rozhodnutá neustúpiť mu. Každý sa vybral svojou cestou. Ronka možno čiastočne sklamaná z niekoľkých vecí, ktoré si vykričali, ale napriek tomu spokojná po noci strávenej s Lestatom. Neskrývala, že noc s Carterom by si zopakovala... ale nie teraz a nie takto. Nie, kým nie je ochotný priznať, že ju chcel.
Inštinkty
V jeden z osamelých večerov, kedy bola Ronka zavalená prácou, sa rozhodla ísť prejsť po nádvorí. Rukou prechádzala po príveskoch na svojom krku a mlčky sa túlala smerom k obľúbenému stromu. Chýbala jej ľudská blízkosť. A prvou osobou, ktorá ju v tejto súvislosti bol na jej prekvapenie Lestat. Vo chvíli, keď vyslovila jeho meno sa ale zľakla, lebo stál priamo za ňou. Či už šlo o inštinkty, alebo niečo iné, obaja v ten večer potrebovali blízkosť toho druhého. Bez zbytočných rečí sa k sebe pritisli a padlo niekoľko vášnivých bozkov. Neskôr sa presunuli na menej frekventované miesto na druhej strane jazera, no noc nakoniec strávili u Lestata v dome.
Nič pre ňu nebolo v takéto chvíle lepším relaxom, ako jeho prítomnosť a slasť v jeho náručí. Nič iné momentálne k spokojnosti nepotrebovala.
Nepokoj
Niekoľko týždňov cítila Ronka nepokoj. Cudzie pocity sa zintenzívnili a ona sa začala báť. Niekomu niečo hrozilo. Niekoľko dní sa snažila zistiť, čo sa okolo nej deje. Kto sa tak veľmi obáva a čoho sa bojí. Tie cudzie pocity boli veľmi silné a Ronka denne vynaložila veľa úsilia na to, aby ich dokázala potlačiť a sústrediť sa na vlastný život. Niekoľko nocí ju však prepadali tie zvláštne pocity aj uprostred noci, keď sa im nevedela brániť.
V jeden neskorý večer už nevládala. Vybrala sa na prechádzku medzi svoje obľúbené stromy. Všade bol sneh a ona si sadla ku jednému zo starých stromov a dotykom ho donútila ukryť ju medzi vetvy obsypané snehom. Ukrytá beznádejne plakala. Konečne nechala priechod pocitom, čo ju zožierali niekoľko dní a týždňov a nechcela, aby ju niekto v tomto stave videl.
Odniekiaľ však začula známy nástojčivý hlas. Lestat sa ju snažil nájsť, no ona sa nedokázala ani pohnúť. Mlčky hľadela na hviezdy a snažila sa nájsť odpovede. Lestat však cítil jej blízkosť a stromy boli tentokrát na jeho strane. Rozostúpili sa a umožnili mu tak objaviť ju schovanú v snehu. Odmietala s ním odísť do tepla. No po jeho nástojčivých slovách o tom, že mu nezáleží iba na jej tele v nej na malú chvíľku zapálil iskierku pochybností. Tvrdohlavo s ním bojovala, ale zima a chlad, ktorý okolo seba cítila, boli na jeho strane. Spoločne s ním sa teda premiestnila do jeho domu.
Pri kozube sa mu snažila vysvetliť, čo ju tak veľmi trápilo. V duchu sa modlila, aby ten strach a nebezpečenstvo nijako nesúviselo s príveskami elfov. Zohriata šálkou čaju sa odovzdane nechala premiestniť do jeho izby, kde mu s dôverou zaspala v náručí.
Vystrašená?
Nasledujúci deň sa dezorientovane zobudila a keďže ho pri sebe nenašla, vybrala sa ho hľadať na prízemie domu. Neuvedomila si, že prespala celý deň. Lestat jej pomocou byliniek predĺžil spánok, aby jej pomohol oddýchnuť si. Nežne ju kolísal v náručí a ona zmätene rozmýšľala, prečo je k nej taký nežný. Niečo podobné od neho nečakala. Vlastne to nečakala už od nikoho. Kuchynský chlad ale nebolo najpríjemnejšie miesto na rozhovor. Lestat ju v náručí ako nevestu odniesol až do obývačky, kde príjemne hrial kozub.
Ronku však jeho správanie vystrašilo. Prekvapením však ten večer nebol koniec. Ronka objavila sponu do vlasov a Lestat jej hrdo oznámil, že patrí jeho dcére, o ktorej dlho nevedel. V jeho slovách cítila všetok cit, ktorý k malej Nemesis prechováva a zrazu si uvedomila, že Lestat bude ideálnym otcom. Predstava Lestata ako chlapa so záväzkami ju však hrozne vydesila. Znamenalo to, že neodíde len tak. Má dôvod ostať na Belfirine a možno aj pri nej a to v nej spôsobovalo zmes strachu a pochybností.
Nedokázala ostať v neistote a otvorene sa ho opýtala na jeho očakávania. Jeho slová o láske však spôsobili len jej väčšiu uzavretosť. Napriek tomu, že sa ju snažil upokojiť, Ronka v ten večer iba zanechala odkaz na pergamene a utiekla z jeho domu.
Strach
Po preplakanom dni sa konečne rozhodla zodvihnúť hlavu a navštíviť sieň. To, čo tam na ňu čakalo, jej však spôsobilo len ďalšiu bolesť. Neznáma substancia spôsobujúca strach. Strach, ktorý sa nedá ovládať. Dal jej pocítiť všetky jej obavy. Myšlienky na obavy z toho, že sa môže stať, že sa zamiluje do Lestata a on ju nakoniec predsa len opustí, ju privádzali do šialenstva. No keď jej strach ilúziou navodil predstavu prívesku, ktorý sa kolísal v jeho rukách, tak bezvládne klesla na zem. Nezvládla vlastné obavy a iba zúfalo prosila. Priam cítila, ako ju zaplavuje fyzická bolesť a podobné mučenie nevládala v tomto stave zniesť.
Mučenie skončilo a ona si uvedomila, že prívesok je stále v bezpečí na jej krku. S myšlienkou na Lestata a to, že by ho teraz potrebovala pri sebe, aby ju upokojil sa z posledných síl odmiestnila do svojej kancelárie.
S neprítomným výrazom na tvári ju takto našla Suz. Jej skutočnej priateľke, ktorá o nej vedela vždy všetko, sa dokázala zveriť ako jedinej. Iba pred ňou dokázala priznať, že najviac sa bojí, že sa do Lestata skutočne zamiluje. Jediné, čo však dokázala priznať iba v duchu, bola túžba po dieťati. To jediné stvorenie by mohlo byť hodné jej lásky bez strachu zo sklamania. Nakoniec vyčerpane zaspala Suz v náručí, ako keď ešte boli študentky.
Zmierenie
Lestat to však nemienil nechať tak. Nasledujúci deň sa objavil na prahu jej kancelárie a ona mu celá zničená otvorila dvere. V ten večer konečne aj pred ním priznala, že nevie, či zvládne vzťah s ním. Že nevie, či mu dokáže uveriť po celoživotných sklamaniach. Jeho objatiam sa ale nedokázala ubrániť. Niečo sa v nej zlomilo. Nechcela už počúvať nič. Chcela iba zabudnúť v jeho náručí.
Sayre Leroy Alcantara
Malý zázrak, ktorý sa narodil Shirley a Fredovi ju v jej ohraničenom svete veľmi potešil. Ronka bez zábran prijala rolu krstnej mamy malého anjela. Dievčatko predstavovalo všetko, po čom túžila. Malé, bezbranné stvorenie, ktorému mohla bez obáv prejaviť svoju lásku. S maličkou sa často hrala uprostred siene a snažila sa s ňou stráviť čas vždy, keď jej to jej práca umožňovala.
Odhalenie
Niekoľko dní sa cítila zvláštne a z hviezd sa jej nedarilo čítať odpovede na vlastné otázky. Rada by našla Lestata, tak ju kroky zaviedli až k miestnemu baru. Na svoje prekvapenie tam ale stretla Elbereth, s ktorou sa už dlhšie nevidela. Pri rozhovore sestra pochopila, že Ronka je už dlhšie unavená a ponúkla jej vlastný elixír proti únave. Ronke však zamrzli slová na perách, keď sa elixír po pridaní jej vlasu zmenil farbu na oranžovú.

Až príliš mala v pamäti, čo tá farba znamená. Niekoľko mesiacov predtým totiž podobným spôsobom odhalila tehotenstvo Suz. Hystericky jačala, že to nie je možné. No Elbereth čakala na vysvetlenie. Ťažko povedať, ktorá zo sestier bola z tej správy viac šokovaná. Snažili sa prísť na to, čo mohlo zlyhať. Ronka predsa dlhé roky pila elixír proti počatiu každý deň. Po chvíľach špekulácií si ale uvedomili, že Ronka naozaj potrebuje oddych a odišli so zmiešanými pocitmi domov.
Radostná novina
Niekoľko dní sa snažila zastihnúť Lestata. Keď mala prvú príležitosť mu to povedať, slová jej takmer nedokázali vyjsť z úst. Lestat sa však dieťaťu veľmi potešil. Ronke ale neschádzali z mysle spôsoby zlyhania. Stále nedokázala prísť na to, ako sa to mohlo stať. Lestat sa ju snažil upokojiť a tak to na malú chvíľu nechala tak.
Rozhodujúca hádka
Niekoľko dní neskôr ale v Lestatovom dome objavila fľaštičku. Presne takú, akú sama používala na svoje elixíry proti počatiu. Nemohla uveriť, že by s tým mal niečo spoločné, no pochybnosti ju zožierali čím ďalej, tým viac. Snažila sa ukľudniť a s fľaštičkou v ruke sa prechádzala nočným Witchwoodom. Hľadela na hviezdy a snažila sa nájsť odpovede.
Zhodou náhod sa tam ale objavil Lestat a ona mu bez akýchkoľvek okolkov podala fľaštičku a žiadala vysvetlenie. Keď jej Lestat s pokojným hlasom priznal, že naozaj zamenil elixíry, takmer vybuchla od rozčúlenia. Snažil sa jej vysvetliť svoje pohnútky – že to urobil pre nich oboch. No nechcela ho počúvať. Svoje dieťa si mienila nechať, no jeho od seba odháňala. Zradil ju. Nechcela si dovoliť uveriť mu.
No Lestat ju miloval. Vykričal jej to tam priamo do očí a to ňou otriaslo. Odmietala si priznať, že ho potrebuje. Tým, že odmietala jeho lásku ho však zlomila a on chcel odísť.
Jeho slová jej tli do živého. Pohľad na to, ako odchádza jej lámal srdce. Snažila si predstaviť, aké by to bolo bez neho, no oči sa jej v momente zaliali slzami bolesti. Jedna zo sĺz jej stiekla až do výstrihu a padla priamo do výstrihu. Az to dokázalo spôsobiť, že jej jedinou myšlienkou bolo: „Ľúbim ho, tak prečo ho odháňam?“
Zúfalým výkrikom ho zastavila. Napriek všetkému sa otočil a priamo ju pobozkal. V tej chvíli mu dokázala uveriť. Uveriť, že ju neopustí a priznať mu, že ho potrebuje.
Konečne láska
Nasledujúcich niekoľko mesiacov sa o ňu Lestat staral ako o najvzácnejší poklad. Ronka bola šťastná a zamilovaná. No jemu to ešte nedokázala povedať. Potrebovala čas. Zvyknúť si na predstavu, že mu môže dôverovať. V jeden z večerov, kedy ju príjemne prekvapil svojou návštevou práve vo chvíli, keď po tom najviac túžila, sa konečne odhodlala.
So žiarou v očiach ho bozkávala a priznala, že ho ľúbi. Lestat v tej chvíli vyzeral, akoby získal vytúžený darček. Dlhú chvíľu ešte stáli v objatí s pocitom, že tá chvíľa by mala byť nekonečná. Ronka sa síce ešte triasla a točila sa jej od šťastia hlava, no bola presne tam, kam patrila... v jeho náručí.
Lizzie Elrondino de Lioncourt
Prišiel jeden z tých únavných dní, kedy Ronka už nedokázala obsedieť na mieste a tráviť čas iba opravovaním úloh. Zatúžila po spoločnosti a vybrala sa do siene. Potrebovala zahnať nepokoj, ktorý cítila, a očividne ho cítilo aj dieťatko. Vo svojom obľúbenom kresle pri kozube sa cíti ako v náručí vlastnej matky. Tam vždy cítila istotu.
Po malej chvíľke ju tam takto objavil Lestat. Úsmev, ktorý mu venuje však mierne potlačí bolesť, ktorú jej spôsobuje maličké. Po malej chvíli však pocítila bolesť, ktorá nepatrila jej. Obzrela sa po sieni a snažila sa nájsť vlastníka tak silného nešťastia. Jedna z jej študentiek sedela a očividne bola duchom niekde úplne inde. Vyžarovalo z nej toľko nešťastia, že to Ronke drásalo srdce. Snažila sa dievčatko dostať z toľkého smútku, no jej vlastné dieťatko malo iný názor a pozornosť upriamilo na seba. Bolesti už nepovolili a v ten večer sa narodilo malé slniečko rodiny – Lizzie Elrondino de Lioncourt. Dcéra elfky a upíra. Malá krásna elfská princezná.
Sťahovať sa alebo nie?
Malá Lizzie sa mala úžasne. Obaja rodičia ju milovali. Od nálady oboch záležalo, v ktorom dome sa kedy nocovalo. Ronka ale mala zo sťahovania malej Lizzie občas strach. Maličká by predsa mala mať domov, kde prespáva nepretržite. Ronku to trápilo, no Lestat to z jej tváre vyčítať nevedel. Jedného dňa však táto téma prišla na pretras a on navrhol presťahovať ich obe do svojho sídla. Ronke sa tá predstava nepáčila z viacerých dôvodov. Jedným z nich bol jej dom plný ochotných opatrovateliek, keďže Elka v dome ubytovala mladú Rijanu a s ňou aj malú študentku Amelie. Navyše k nim vždy ochotne zašlo aj utrápené dievčatko, ktoré bolo pri nich od dňa, kedy sa Lizzie narodila. Dievčatko menom Melisse Ihriel Anill. Navyše nechcela počúvať ďalšie klebety na tému jej „nemravného“ vzťahu s Lestatom. Rozhodnutie sa teda dočasne odložilo.
Zásnuby
Uprostred noci precitla na jemný dotyk niečoho, čo nevedela pomenovať. Rozospato žmúrila očami do tmy, kým nerozoznala Lestatove črty tváre. S kyticou ruží jej vyznával lásku a požiadal ju o ruku. Ronka na neho chvíľu stratila reč a so žiarou v očiach ho pobozkala. Jeho ponuku tichým, no rozhodným hlasom prijala. Jemné bozky sa striedali s tými hlbokými, keď jej Lestat na prst navliekol zásnubný prsteň. Ronka prežívala najkrajší okamih svojho života.

Cítila výčitky, že Lestat nepozná pravdu o jej rodine, no tento moment nechcela pokaziť. So sľubom, že sa nikdy vzájomne neopustia, si zaspali v náručí.
Minulosť alebo budúcnosť?
Niekoľko nasledujúcich dní Ronku zožierali pochybnosti. Pochybnosti o tom, či má alebo nemá Lestatovi prezradiť tajomstvo ich rodiny, keďže je upírom.
Dôverovala mu a cítila, že rodičia by chceli len jej šťastie, takže sa rozhodla povedať mu celú pravdu.
Trvalo niekoľko hodín, kým mu stihla porozprávať vzdialenú históriu elfov, no aj tu nedávnu. So slzami v očiach mu rozprávala o smrti svojich rodičov. Potrebovala však, aby pochopil závažnosť nebezpečenstva, ktoré môže od sobáša hroziť aj jemu, no hlavne môže ohroziť ich dcéru. Jeho reakcia však bola presne taká, v akú dúfala. Bez strachu bol rozhodnutý strážiť obe, nech sa deje čokoľvek.

Niekoľko dní neskôr svoje rozhodnutie oznámila aj sestre. Bála sa jej reakcie. Elka sa však zaplietla s Lestatovym bratom Jaredom, ktorý tiež nebol elf, takže svoju sestru chápala.

Netrvalo dlho a Elka po výlete s Jaredom za pomoci Ronky zistila, že je tehotná. Jared bol niekde ďaleko a neexistoval spôsob, ako mu to oznámiť. Takže o niekoľko osamotených mesiacov Elka porodila elfské dievčatko menom Amy Elrondino.
Tajná túžba
Prípravy na svadbu sa blížili, no Ronka s Lestatom sa kvôli práci takmer nevídali. Ich ukradnuté chvíľky však boli o to krajšie. Jeden z večerov trávili pri svojom obľúbenom stole v miestnom pube, keď sa jej Lestat priznal s túžbou po upírskom synovi. Ronka dlho neváhala, už dávno pochopila, že túlajúca sa Nemesis mu veľmi chýba. Po jemnom bozku rada súhlasila. Na ďalšie prípadné dieťa sa veľmi tešila.
Svadba

Deň svadby konečne nastal a Ronka znova meškala. Tentokrát kvôli sestre. Netrpezlivo poháňala sestru. Nechcela prísť na vlastnú svadbu neskoro. Nakoniec sa však urýchlene premiestnili k altánku na lúke pred kostolom vo Witchwoode. Pocas svadobného pochodu, kde pred ňu lupienky rozhadzovala krstná dcéra Sayre, mlčky kráčala smerom k Lestatovi a ich pohľad sa ani na chvíľku neprerušil. Z oboch sálalo šťastie z vytúženého dňa. Po úvodných minútach Naomi oboch vyzvala, aby si navzájom vyznali lásku:

Lestat:
*Jemne jej znova pohladí ruku a s vášňou v očiach sa zahľadí do tých jej* Tak, ako prvýkrát... keď som ti vravel, že ťa ľúbim, tak aj dnes ti poviem, že ťa ľúbim, budem ľúbiť... Ty jediná vieš, čo pre môj život znamenáš, tu a teraz ti sľubujem, že budem pri tebe v dobrom aj v zlom a že moje srdce navždy patrí len tebe. *Pohľadom pozrie na jej zásnubný prsteň, ktorý od neho dostala, prejde po ňom končekom prsta a prehodí pohľad* Vezmeš si ma za muža?

Ronka:
*zaplavujú ju vlastné emócie, no zakáže si plakať. Nechce túto krásnu chvíľu narušiť. Pozerá mu priamo do očí a pevným hlasom mu odpovie* Áno, vezmem si ťa. Ty vieš, že si mi zmenil život od základov. Ty si to, čo som hľadala celý život. Odkedy som priznala, že ťa ľúbim, môj svet získal budúcnosť. Čím dlhšie ťa poznám, tým viac ťa milujem a to sa nikdy nezmení. Vždy budem stáť pri tebe a nikto nás nerozdelí. Až do konca našich dní.

Naomi teda v ten ďen spojila ich životy a pre oboch to bol najšťastnejší deň ich života. Oslava neskôr pokračovala do neskorých nočných hodín a počas nej Ronka potichúčky oznámila, že ich túžba sa splnila a ona čaká dieťatko.

Bolesť, strata a zakalené šťastie

Ronka počas tehotenstva stále pociťovala zvláštny nepokoj. Nepokoj, ktorý nedokázala vysvetliť ani Lestatovi. Akoby cítila, že sa blíži niečo zlé. Niečo, čo im má ublížiť. Nikdy nezabúdala na nebezpečenstvo, ktoré im hrozí. Na prechádzke ju celú rozochvenú objavil Lestat. Malá Lizzie ostala v opatere Sayre. Nikdy ju nenechávali kvôli strachu s nikým, kto nebol kvalifikovaný. Verili, že ju to dokáže ochrániť. Posledné dni bol aj Lestat znepokojený kvôli Nemesis, ktorá sa niekoľko dní neukázala doma.
Plní spoločného znepokojenia sa vybrali domov. Na dome už však našli vylomené dvere. S výkrikom sa obaja rozbehli k domu. Ronka mierila priamo do izby na poschodí. Pohľad na pás zeleného svetla usmrťujúceho zaklínadla mieriaceho na jej dcéru spôsobil, že len s výkrikom klesla k mŕtvemu telu svojej dcérky. Zúrivým pohľadom prebodla neznámeho démona pohľadom a jediné, čo dokázala povedať, bola otázka: Prečo?

"Ty veľmi dobre vieš prečo... ešte sa vrátim... dostanem teba aj prívesky!" zneli chladné slová démona, kým sa odmiestnil v dyme a ani Lestatov útok ho už nestihol zastaviť.

V šoku zo straty dcéry a kŕčoch prenikajúcich jej telom cítila Ronka zúfalstvo. Nechcela v tento deň stratiť aj syna. Lestat len narýchlo prebral omráčenú Sayre a zveril jej zúfalo telo mŕtvej dcéry. Manželku v pôrodných bolestiach okamžite premiestnil na ošetrovňu hradu.

V ten deň sa narodil nový upír - Elendar de Lioncourt. Zrodený v deň smrti svojej sestry.

Zlým správam však nebol koniec a o pár dní rodinná sova doniesla list, v ktorom bolo oznámené nájdenie mrtvého tela Nemesis. Ronka s Lestatom v zúfalstve preplakali niekoľko dní, no obaja vedeli, že kvôli Elendarovi musia ísť ďalej a pripraviť sa na návrat démona.
Odvolanie ministra
Medzi ministrom Henrym a Ronkou sa začali množiť neprestajné hádky. Spolu s ňou svoju nespokojnosť občas vyjadrovali aj niektorí zamestnanci ministerstva. O týchto problémoch však väčšina verejnosti nevedela a tak všetkých šokovala správa o odvolaní Ministra Mágie. Henry tak spolu s manželkou a synom opustil Belfirin a odišiel do Francúzska. Na toto miesto bol vyhlásený konkurz, do ktorého sa zapojila aj Elka. Na jej veľké sklamanie ju však vo voľbách porazila Henryho sestra Shirley Leroy Russell. Elka sa s tou správou dlho nevedela vyrovnať.
Ešte nedoštudovaný Arthen Russell sa však vrátil na Belfirin. Lestat sa syna svojho bratranca ujal a neskôr sa spolu s Ronkou dohodli ho adoptovať. S Arthenom si od začiatku rozumeli a tak nikoho neprekvapilo, že sa po doštudovaní stal profesorom Rasológie.
Súboj
Roky plynuli, no Ronka na výhražky démona zabudnúť nemohla. Znova cítila zmes strachu a ostražitosti a znova mala pravdu. Démon sa znova objavil a tentokrát Ronku a Lestata napadol priamo v sieni v prítomnosti náhodnej študentky. Lestat pod kliatbou ostal ležať v bezvedomí a Ronka v súboji takmer strácala sily. V momente, keď zbadala Arthena vojsť do siene, len príkro prikázala, aby odniesol otca na ošetrovňu. Vyhrážky démona sa stupňovali. Ušetrenie jej života podmieňoval tomu, aby sa Ronka s Elkou vzdali a odovzdali mu obe časti prívesku. To ale Ronka rázne odmietla urobiť, aj keby ju to malo stáť život. Po démonovom zmiznutí sa ledva dokázala premiestniť na ošetrovňu, kde už len padla k nohám prvého ošetrovateľa.
Neočakávané prekvapenie
Ronka bola v poriadku v priebehu niekoľkých dní, no ošetrovatelia jej zároveň oznámili, že je tehotná. Tá správa ju v momentálnej situácii šokovala. Vedela, že ak sa narodí elfské dieťa, tak o neho môže znova prísť hneď, ako sa o tom démon dozvie. No bolo to jej a Lestatove dieťa a tak bola rozhodnutá za neho bojovať. Lestat ležal v bezvedomí na ošetrovni a nevnímal nič okolo seba. Ronka tam trávila takmer všetok voľný čas. Tak hrozne chcela, aby bol Lestat pri narodení ich dieťatka. Na jej prekvapenie však pri príchode na ošetrovňu našla Lestata po dlhých mesiacoch pri vedomí. Šokovaný, no šťastný prijal nadšene správu o dieťatku a Ronka ešte v ten deň priviedla na svet ich dcéru. Jej obavy sa potvrdili. Narodila sa malá elfka, ktorej dali meno Gilraen Tintalë Elrondino de Lioncourt. Dedička prívesku elfov.

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~~

Ďalšie osoby, na ktoré v rl živote nikdy nezabudnem.
(som strašný alibista, takže ste abecedne ľudia (A))
Ainathiel Lupin
Djära Levatien Rainer
Edaine Lupus Lainathiel
Eileen Chaanach Dolor
Enny Zuriel
Marcus de Morthe
Shirley Leroy De Morthe

Ocenenia

Inventár

Nick:
Heslo: