|
Meno: Elbereth de Lioncourt Funkcia: Zástupkyňa riaditeľky Fakulta: Lunarius Rasa: Upír Ročník: 0. Vek: 61 Body: 0 Peniaze: 202344 |
||||||||||||||||
 Rodinný stav Vydatá za vlkolaka - Jared de Lioncourt Fakulta Lunarius ((srdcom stále Estrellis)) Rasa Upírka ((srdcom stále Elfka)) Funkcie Zástupkyňa riaditeľky strednej školy čarodejníckej Belfirin Šéfredaktorka Witchwood reportu ((známa pod pseudonymom Melinda Trpká)) Externé posty Zástupkyňa riaditeľky na čarodejníckej škole Gratia Vedúca fakulty Noctia Profesorka Lettersológie na Gratii Ex-posty Vedúca fakulty Lunarius Profesorka Lettersológie Miesta pobytu Letné sídlo veselých paní z Witchwoodu - spolumajiteľka Elyne Nyx Delfith Elrondino maison - spolumajiteľka Rona Elrondino de Lioncourt Domy, ktoré mi vzali Lunariusácky internát Domy, ktoré som predala Vallerius Schopnosti 4. úroveň - majster Komunikácia so zvieratami Čarovanie bez prútika Metamorfomágia Pyrokinéza 3. úroveň - expert Ovládanie sečných zbraní Čítanie z hviezd Legilimencia Regenerácia Telekinéza 2. úroveň - učeň Telepatia mimo úrovňové Animágia - Rys ostrovid (Lynx lynx)  Bol slnečný letný deň.. deň ako stvorený na radosť. Mladá elfka Elanor Astaldo to tak však necítila. Jej otec, jeden z najvýznamnejších elfov v meste Umbrosus v Aterských vrchoch, jej oznámil, že spolu s rodinou opúšťajú rodnú dedinu, kedže kráľovná Avathar, potomok Anny, ich povolala na elfský kráľovský dvor do Eldamaru. Chcela tým upevniť vzťahy, medzi dávno rozdelenými potomkami Anny a Ithila a znova vytvoriť spojenectvo medzi mestami. Jej otec, ktorý bol potomkom Ithila, z toho mal obrovskú radosť. Rovnako ako matka a brat... všetci... okrem nej. Pre ňu to znamenalo jediné – opustiť domov, opustiť priateľov. So slzami v očiach balila všetky svoje veci a chystala sa na cestu.  O týždeň neskôr zamyslene blúdila časťou lesa, ktorú ešte nepoznala. Les bol odjakživa jej domovom. Bola už takmer tma a ona sledovala hviezdy a dotykom sa starala o rastliny. Už niekoľko dní sa jej sníval zvláštny sen.. sen o domčeku, ktorý nepoznala. Kráčala obklopená smaragdovou zeleňou a jej útroby zvieral nepoznaný pocit . Kráčala dlho, no nemyslela na nástrahy a odrazu v diaľke zbadala končistú strechu domčeka... zatajil sa jej dych a nevšimla si malý zraz vedúci k potôčiku a tak... do neho bez vyzvania spadla. Prskajúc okolo seba, premočená do nitky začula obďaleč tichý melodický smiech . Zmätene sa obzerajúc jej oči zastali na vysokom svetlovlasom a mocnom mužovi so špicatými ušami a tými najveselšími zelenými očami aké kedy uzrela. „Už ste sa pobavil ... čo tak mi pomôcť ako gentleman??“ Pokúsila sa postaviť ale nariasená sukňa šiat jej v tom bránila. „Samozrejme slečna“ chytil ju do mocných rúk a v okamihu už stála na suchej zemi . „A čo vás sem tak privádza slečna...“ zmĺkol čakajúc na jej meno . „Slečna Astaldo ... teda Elanor“ odvetila placho. „A vy ste...“?? zahabkala . „Prokleon Elrondino.... teší ma Elanor.“ Venujúc jej úsmev ju pozoroval ... a v tej chvíli už nebolo treba slov... jej pohľad naplnený zvláštnou hmlou a túžbou utekajúci k domčeku mu dal jednoznačnú odpoveď .... práve z potôčika vytiahol svoju vyvolenú.  Prostredníctvom Prokleona Elanor postupne objavovala krásy Eldamaru. On ako jeden z potomkov Anny mal prístup takmer všade. Brával ju so sebou a ona spoznávala všetky významné elfské rody a pomaly získavala nových priateľov a starý domov jej už toľko nechýbal. Čoraz viac času trávila v jeho spoločnosti a jej otec sa neprestával nenápadne usmievať. Vedel, že znovuspojenie rodov je presne to, čo kráľovná chcela...a bol rád, že očividne práve jeho dcéra sa zbližovala s Prokleonom, keďže jej brat nejavil žiadny záujem o žiadnu s elfiek s kráľovninej rodiny. Všetko bolo v poriadku, Elanor už len minimum času trávila doma. Jedného dňa však domov prišla neočakávane a vypočula si plány svojho otca. Hrdá a urazená odmietala s Prokleonom hovoriť. Vydržala týždeň. Najhorší týždeň svojho života. Potom si uvedomila, že Prokleona naozaj miluje a bez neho jej život zmysel nemá. Pri rieke, kde sa spoznali sa s ním potajomky stretla. Prokleon s očami plnými smútku prišiel. Jeho láska k nej bola silnejšia ako jeho hrdosť. Stačil jeden pohľad do očí a okamžite sa pochopili. Všetky nevyslovené slová smútku a lásky neboli potrebné. Objali sa a tíško stáli, kým obaja neprestali plakať. Spolu sa dohodli – odídu preč. Nebudú nástrojom kráľovnej, ani Elanorinho otca. Stačili im dva dni na to, aby si pripravili všetko potrebné. Znova sa stretli v lese.. a spolu navždy opustili mesto. Odišli... a usadili sa vo Whitchwoode.  Elanor si prvý krát vytrpela bolesť, ktorá ale znamenala narodenie jej prvej dcéry. Veľmi sa na ňu obaja rodičia tešili. Po niekoľkých hodinách sa narodila malá elfka. Rona Elentari Ar-Feiniel Elrondino. Rodičom robila len radosť. Bola usmievavá, šantivá a bola takým malým šidlom. No keď dovŕšila štvrtý rok života rodičia jej povedali, že sa jej narodí súrodenec. Bola nadšená a celý čas o inom nerozprávala. Po pár mesiacoch sa narodilo dievčatko. Celý čas plakalo. Dostala meno Elbereth Varda Aredhel Espirit Elrondino. Niet divu, že elfke dali meno Elbereth. Veď sa narodila za tmavej noci s vysvieteným mesiacom a jedinou hviezdou, Elbereth, na nebi.  Elbereth si detstvo naplno užívala spolu so sestrou. Všade chodievali spolu. Ronka jej bola nielen staršou sestrou, ale aj najlepšou priateľkou, či dôverničkou. Takto to ubiehalo zopár rokov. No raz prišiel Ronke list. List z Belfirinu. Prokleon si zavolal Ronku na menší rozhovor. Po tom rozhovore Ronka povedala Elbereth nech si nerobí starosti. Presne o 4 roky pôjdem s ňou. Elbereth vnímala neprítomnosť svojej sestry dosť intenzívne. Prvý rok chodila ako telo bez duše. Však celý život bola s Ronkou a zrazu jej niet. Jedno ráno sa Elbereth zobudila do krásneho letného dňa. Veľmi sa tešila na ten deň. Nielenže začali prázdniny, ale mala sa vrátiť Ronka. Keď sa otvorili dvere a v nich stála jej veľká sestra rozbehla sa jej oproti.  Po dvoch mesiacoch musela ísť Ronka zas do školy. Elbereth mala opäť oči plné sĺz. „Neboj sa. Bude dobre. Už len tri roky.“ Povedala jej aby ju povzbudila a potom sa o niečom rozprávala s otcom. Po jej odchode sa cítila El zas tak sama. Hneď nasledujúci deň sa vybral Prokleon s El k nejakému rodinnému priateľovi, kt. má svorku tigrov. „Vyber si.“ Povedal Prokleon, aby si Elbereth vybrala nejakého tigra. El ani neváhala a hneď sa vrhla medzi ne. Všimla si jedno tigrie mláďa, kt. sedí mierne mimo svorky. Podišla k nemu a zobrala ju. „Toto bude moja Synx.“ Povedala nadšene. Prokleon sa len zasmial a išli domov.  Niekoľko dní nato Prokleonov priateľ zomrel za záhadných okolností. Celý jeho majetok si rozdelila rodina no svorku chceli predať niekde do zahraničia. Prokleon to tak nemohol nechať a sa s nimi dohodol, že on tú svorku zobere pre svoju dcéru Elbereth.  Tie tri roky prebehli Elbereth veľmi rýchlo. Spolu so Synx zvládala všetko ľahšie. Synx a Elbereth sa nedelili na to kto je pán a kto len zviera. Boli to priateľky a pravé priateľstvo sa nedá len tak ľahko rozdeliť.  Nastal ten deň. Deň, kt. znamenal, že sestry budú opäť spolu. Ronka a Elbereth došli k vlaku. Ronku zavolali ostatní prefekti, aby šla s nimi do prefektského vozňa. Ronka pozrela na sestru. „Choď.“ Povedala Elbereth pokojne. Potom pozrela na svoju Synx a len si povzdychla. „Myslím, že by sme si mali začať zvykať.“ Elbereth vošla spolu so Synx do vlaku. Po dlhšom chodení vošla do kupé, v kt. sedelo mladé, blonďaté dievča. Očividne bola prváčka. „Smieme si prisadnúť?“ Spýtala sa za seba, aj za tigricu. Dievča prikývlo s úsmevom. Elbereth sa po chvíli mlčania predstavila. Prvou prváčkou, kt. spoznala bola Lansiatta Lupus. O rode Lupus toho už veľa počula zo sestrinho rozprávania. Bol to rod známy svojím dlhým a zaujímavým rodokmeňom upírskej rodiny, no Elbereth už vtedy vedela, že sa z nich stanú veľmi priateľky.   Rok sa nezačal ničím výnimočným. Ako sa dalo predpokladať bola zaradená do fakulty Estrellis. Nakoľko sa z Ronky stala hlavná prefektka, vymenovali Elbereth za podprefektku i keď bola len v prvom ročníku. „Minivláda“ sestier Elrondinových to istila a samozrejme, so Synx po pravej nohe. ;o>  Lansi bola zaradená do fakulty Lunarius, no to nebola žiadna prekážka v ich skvelom priateľstve. Hovorilo sa, že prenášajú informácie z jednotlivých klubiek. No boli to len plané reči. Obe dievčatá boli hrdé na to, že sú tam kde sú a žiadnu cenu nechceli ublížiť svojej fakulte.  Prešiel mesiac od nástupu. Elbereth sedela pri krbe s knižkami na kolenách. Zrazu počula hlas vedúcej tak sa otočila. Zbadala tam sympatického, vysokého a mierne ustráchaného elfa. „Tak študenti, toto je Destin Espoir. Je naším novým študentom.“ Povedala vedúca. Ani neváhala. Podišla k nemu. Privítala ho na škole, medzi Estrellisákmi a hlavne medzi elfami. Pri odchode naň šibalsky žmurkla a išla si sadnúť naspäť. Ešte tak nenápadne naň pozrela a videla že s ním vedúca ešte niečo preberá.   Jeden krásny deň si šla Elbereth do siene po obed. Všimla si ako sedí Destin sám pri stole. Podišla k nemu a milo sa mu prihovorila no on ju odbil. Elbereth je príliš tvrdohlavá, aby sa nechala odradiť takými rečami, tak mu povedala milo, že vie kde ju nájde ak bude potrebovať pomoc. Destin ju veľmi zaujímal. Možno už len preto lebo bol taký tajomný. Nikto o ňom nič nevedel. Nikto ho nepoznal. Elbereth ako každý večer sedela pri krbe a čítala nejaký dievčenský román alebo skutočné príbehy. No jeden večer bol zaujímavý. Nevenovala veľkú pozornosť knižke, ale zrazu len počula: „Ahoj.“ Otočila sa a keď tam zbadala Destina tak len zo slušnosti odpovedala a venovala sa ďalej svojej činnosti. Nedokázal zo seba vykasať žiadnu vetu. No napokon sa mu to podarilo a poprosil Elbereth o pomoc. Ešte raz natočila hlavu naňho no tentokrát s prekvapeným výrazom v tvári. No odpoveď bola jasná: „Jasné. Volám sa Elbereth a sadni si prosím ťa.“ Ukázala na miesto pri krbe. Bavili sa aj o tom ako to, že ho Elbereth spoznala, že je elf. No neskôr sa už venovali učeniu. Destin musel dobrať zameškané, tak aby nezameškal nové.  Každý deň sa čakali po vyučovaní, aby spolu šli do klubovne. Stala sa z nich nerozlučná dvojka. Destin s ňou chodieval na vyučovanie, nosieval jej knihy a navzájom sa neustále podpichovali. Každý deň sa spolu učievali do noci. Nikdy im nebolo smutno. Nikdy necítili samotu. Mali jeden druhého. A to bolo pre nich to najpodstatnejšie. Elka nikdy neoľutovala, že sa ponúkla mu pomôcť. Bolo to to najlepšie čo mohla spraviť.  Jedno krásne ráno vletela do izby Christina Du Aisance. Christina bola Elberethina spolubývajúca. Bola to elfská blondínka. Stále vysmiata a ochotná pomáhať priateľom. Chris povedala, že musí ísť okamžite dole. Elbereth nechápala ale v župane sa vybrala dole. Neverila vlastným očiam. Keď zbadala, ako sa tigrica a leopardica bijú, hneď sa prebrala. „SYNX!!!“ zakričala nahlas. „Synx! Okamžite sa stiahni a nechaj ju tak.“ Povedala jej telepaticky. Tigrica sa stiahla a poslušne si sadla ku Elkinej nohe. El unavene padla do kresla. Destin jej povedal, že Sîrfalas je leopardica, ktorú dostal keď bol malý. Je to jeho najvernejšia priateľka. El mu zas predstavila Synx. Bielu tigricu. Matku jej svorky tigrov.  Celé štúdium išlo ako ten prvý ročník. Drina, drina a ešte raz drina. Cez ročníky prechádzali jedna radosť – vždy s najlepšími výsledkami. Elka po sestrinom odchode získala miesto prefektky a bola ňou až do konca štúdia. Keďže v tom nemohla byť sama, vedenie fakulty jej pridelilo mladšieho prefekta z druhého ročníka, povinnosti prefekta jej ale aj tak viac menej pomáhal celé štúdium plniť Destin. No neboli sami. Spolu s nimi študovali aj Lansiatta a Eiran. Boli to 4 priatelia na život a na smrť. Líšili sa len v jednej veci. Lansi a Eiran patrili medzi tých čo pravidla porúšali a Destin a Elbereth naopak. No všetci skončili na výbornú.  Elbereth písala Ronke sovku nech sa vráti čo najskôr. Napísala jej, že ju potrebuje na istý čas pri sebe či by sa nemohla vrátiť. Keď bola Ronka doma El jej bežala oproti. Nevideli sa veľmi dlho. Ronka si ju chvíľu obzerala no potom chcela počuť všetky novinky. Elbereth jej povedala všetko o Destinovi, o plese a prosto ako sa mala celý ten čas. Elbereth poprosila sestru aby jej pomohla s prípravami, výberom šiat, doplnkov a rôznych iných vecí čo k tomu patria.  Ronka sa teda rozhodla, že z Elky urobí pravú princeznú. Nakoniec sa jej to aj podarilo a v útulnom prostredí svojej izby sedela a hľadela, čo sa jej podarilo zo svojej sestry vykúzliť. S hrdosťou hľadela, ako jej sestra vchádza do Polnočnej siene a pohľadom hľadá Destina.  Destin nervózne prešľapoval v sieni a oči mu stále utekali k dverám. Zrazu zbadal Elbereth, ako pohľadom blúdi sieňou a hľadá ho. Vyzerala ako princezná. Jej šaty boli pleťovej farby, s dlhou sukňou ušitou z ľahkého a vzdušného materiálu, ktorý sa hýbal pri najmenšom vánku. Destin na nej mohol oči nechať. Pomaly k nemu s úsmevom kráčala na vysokých topánkach, vďaka čomu boli konečne ich oči v rovnakej výške. V očiach jej videl nezbedné iskričky, keď k nemu konečne doplávala a so smiechom sa zatočila. „Vyzeráš ako princezná,“ zašepkal a podal jej ruku. Popri nich verne kráčali Synx a Sîrfalas. El a Destin sa vďaka spoločnému úsiliu stali najlepšími študentami ročníka a spoločne zahajovali ples. Študenti sa rozostúpili a prenechali im parket. Orchester špeciálne pre nich zahral valčík a oni sa spoločne vznášali po parkete a nevnímali hudbu, ľudí okolo.. nikoho, iba jeden druhého. Destin na ňu v tej chvíli nehľadel na ňu ako na tú drobnú prváčku, ktorá sa stala jeho najlepšou priateľkou. Videl mladú dámu plnú nádejí, cieľov a ideálov. Hudba prestala hrať, no oni dvaja to nevnímali. Troška sa spamätali až vo chvíli keď začuli búrlivý potlesk svojich spolužiakov.  Celý ples pretancovali spolu. Nebolo možné ich oddeliť. Okolo polnoci hudobníci začali hrať veľmi pomalú romantickú skladbu. Elbereth hľadela Destinovi priamo do očí a počula čo si myslí, veď sa už poznali dosť dlho: „Prečo som si doteraz neuvedomil, aká je nádherná“ Pomaly spolu tancovali a on si ju privinul bližšie k sebe. Tíško sa usmiala a hlavu mu položila na rameno. Nemohol sa tomu viac ubrániť a jemne ju pobozkal na vlasy. Nadvihla hlavu a vážne sa mu zahľadela do očí. Bez slova sa k nemu naklonila a pobozkala ho. Pre Destina v tej chvíli neexistovalo nič iné. Bol to ten najkrajší okamih jeho života a vedel, že ju viac zo svojho náručia nechce pustiť. „Poďme odtiaľto preč,“ zašepkala mu a šťastne sa na neho usmiala. Destin okamžite prikývol a obaja len nenápadne zakývali Ronke, ktorá sa usmiala a pokračovala v rozhovore so svojím bývalým profesorom, teraz už zástupcom Russellom. Obaja sa rozbehli preč a v objatí sa prechádzali po nádvorí až do rána.  Do klubovne Estrellisu sa vrátili až ráno. Ronka očakáva Destina spolu s Elbereth dole v klubovni. Obe vyzerali dosť roztrasené, takže sa len ticho prisunul k Elke, stisol jej ruku a nechal si opísať, čo sa stalo. Ronka nedoniesla práve najlepšie správy. Celej ich rodine hrozilo nebezpečenstvo. Časť elfského osadenstva z Umbrosusu ich chcela odstrániť. Elka síce roztrasene, ale rozhodne povedala, že chce okamžite hovoriť aj s rodičmi, takže sa všetci traja pobrali do Whitchwoodu do sídla Elrondinovcov. V dome však bolo neprirodzené ticho. Všetkých troch tak trocha ovládlo znepokojenie, ktoré vyvrcholilo tým, že oboch rodičou Elbereth a Ronky našli mŕtvych v ich izbe. Ronka na tú scénu vydesene hľadela a Elka sa mu iba zrútila do náručia. Po chvíli sa však Ronka rozhodne zahľadela na Destina a požiadala ho, aby sa postaral o Elbereth, pretože ona okamžite musí zbaliť veci a spolu s ňou opustiť Belfirin. Destin len prikývol, ale oznámil jej, že samé ich odísť nenechá. Okamžite odoslal spolubývajúcim sovu so žiadosťou, aby mu narýchlo zbalili všetky veci a Elku nepúšťal z náručia, až kým Ronka nezbalila všetko potrebné. Kútikom oka ešte postrehol, že Ronka narýchlo napísala ešte nejaký list. Netušil však komu a pýtať sa jej nechcel, pretože Ronka sa v tej chvíli k nemu otočila a zašepkala: „Odchádzame do Paríža. Okamžite. Nesmú nás nájsť.“ Podala tíško ruku svojej sestre, a Destin sa rýchlo pobral po svoje veci. O niekoľko minút sa už premiestnili do Paríža.   V Paríži sa ubytovali v byte, ktorý im zohnal niekto z Ronkiných známych. Ronka sa pod zmeneným menom zamestnala na univerzite a iba vedenie vedelo, kto je naozaj. Destin spolu s Elbereth zatiaľ pokračovali v štúdiu doma. Destinovi často chýbala rodina, ale zo strachu o Elbereth radšej domov nepísal. Elbereth pomaly začínala vyzerať, že si na nový život zvykla a spolu prežívali tie najkrajšie okamihy, aké len dvaja mladí zamilovaní ľudia môžu v Paríži zažiť. Dlhé hodiny sa prechádzali po nábreží rieky a navštevovali drobné kaviarne. Pri jednej takejto prechádzke.. niečo viac ako rok po ich príchode, ich v meste zastihla s odkazom od Ronky: „Príďte domov. Musím s Vami čím skôr hovoriť. O chvíľu prídem. Ronka.“   Domov bol domov, takže zabývať sa nebol pre nikoho problém. Elka znova žiarila šťastím, Destin bol rád, že ju znova vidí plnú života a úsmevov, presne takú, ako ju spoznal pred rokmi. Takže kým Ronka zariadzovala v škole všetko potrebné, Destin a Elka dali do poriadku dom a navštívili destinových rodičov, ktorí ich privítali so slzami v očiach. Ronka sa stala riaditeľkou Belfirinu vďaka svojím skvelým výsledkom v škole. Elbereth dostala miesto ministerky na Oddelení kontroly RPG.  Elbereth šli spolu so Synx do hradu za sestrou. Pozerala sa chvíľu na Synx a v tom do nej niekto vrazil. „Hej!“ skríkli obe diečatá naraz. Bola to Lansi. Jej dlhoročná priateľka. Dozvedela sa, že pracuje ako profesorka Liečiteľstva. Mali si toho veľa čo povedať. Však sa nevideli dlhé roky.  Jeden krásny večer šla Elbereth do siene. Nevedela ani načo. Vošla dnu a sadla si na okennú rímsu. Zrazu k nej prišiel jeden známy anjel. Spoznala v ňom svojho dávneho spolužiaka a spolufakultníka Thomasa Aenassa. Ich rozprávanie trvalo niekoľko hodín a počas toho si zaspomínali aj na staré dobré časy počas štúdia na hrade. Z Thomasa sa stal profesor predmetu Rasológia. Ako sa k tomu dostal sám nevedel a ona zas nepredpokladala, že z neho sa raz stane profesor. No stále ho to lákalo. Elbereth usúdila, že sa toho veľa zmenilo.   Raz Elbereth stretla Freda v sieni. Fred bol tiež bývalý estrellisák ako aj ona, či Thomas. Elka sa dozvedela, že z neho sa stal jej spolupracovník na ministerstve. Bol pracovníkom na oddelení čarodejníckych hier a športov. Mierne sa doberali, no napokon skončili na lavičke na nádvorí. Počas ich dlhého rozhovoru sa zrazu objavil Thomas. Elqa len pohadzovala rukami nad tým, čo tí dvaja dokážu navystrájať. Správali sa akoby sa vrátili späť do školských čias. Ale čo už s nimi. Po dlhšom čase mlčania sa Frederick rozhodol, že už ide domov. V tom čase si Elbereth uvedomila, že to čo cíti k Thomasovi, to priateľstvo, sa mení na veľmi príjmenú náklonnosť. V tú noc sa začalo niečo, čo bolo predpísané už vo hviezdach a tí dvaja s tým neurobili nič. Mohli sa tomu len poddať. A vtedy to prišlo. Začalo to jednoduchým chytením ruky zo strany Thomasa, Elkiným priblížením a zakončené to bolo vášnivým bozkom.  Elbereth potom cítila istý druh viny. Veď mala aj prečo no ničoho neľutovala. Nechápala to. No isté však bolo, že sa pri ňom cítila pokojnejšie.  Zo spánku ju prebralo nežné pohladkanie a vôňa čerstvo spravených neskorých raňajok. Keď Elbereth zistila, že je už večer šokovane vstala a začala sa rýchlo obliekať. Thomas ju ešte prehováral, že má čas nech ostane, no El stále len opakovala, že musí ísť, budú sa o ňu báť, začnú mať možno podozrenie. Thomas to nevydržal a povedal jednu vetu, ktorá sa Elbereth dotkla. "Destin je obyčajný chudák." Táto jedna veta zapríčinila hádku, počas ktorej El nechcela odísť, aby si to mohli vyjasniť. No Thomas ju zakríkol: "Nechcela si odísť? Choď za svojím Destinom!" El zobrala všetky svoje veci, tašku a odišla s plačom. Vonku ju už čakal čierny žrebec. Vyskočila naň a cválajúc utiekla.  Nevedela kam ísť. Domov??? Tam bol Destin, ktorého nechcela ani vidieť, lebo cítila v sebe veľkú vinu. Do školy za Ronkou??? Tá má dosť iných starostí. Ostala jediná možnosť. Miesto, kde by ju nikto nenašiel. Jej svorky tigrov a rysov ju privítali s nadšením. Porozprávala im všetko. Že sa cíti akoby jej srdce trhali na dve časti. Je zúfala, má pocit, že všetkých stráca, je zmätená.   Elbereth nebola doma niekoľko dní. Neukázala sa v škole, na ministerstve, v obchode. Nikto o nej nič nepočul. Akoby sa pod ňou prepadla zem. Keď otvorila dvere domu našla tam kôpku listov s jej menom. Po jednom ich otvárala až narazila na jeden, ktorý čakala už niekoľko dní. Vážená slečna Elrondino. S potešením Vám môžem oznámiť, že Vaše testy na animága boli úspešne spravené. Spolu s týmto listom Vám zasielame aj preukaz. Gratulujeme novému Rysu ostrovidovi na škole. S pozdravom Artewyn Farlaith *pracovníčka OPS* Elbereth sa po tých 4 dňoch a sove z ministerstva prešla do siene. Pri nochách ste nenašli nikoho iného než jej vernú tigricu. Zrazu cítila niečie ruky na jej očiach. Nebol to nik iný ako Thomas. Zobral ju preč zo siene. Po dlhšom rozhovore v kumbále si vyjasnili rôzne veci, napríklad tú hádku, alebo to čo je medzi nimi, sa priateľstvom nedá nazývať. Keď Thomas už napravil Elqinu náladu, tak šli ešte do siene po Elqin plášť a potom plánovali, že pôjdu k nemu. No na ich prekvapenie oproti nim stáli Ronka a Destin. Elbereth nevedela povedať ani slovko, ani jedinú hlásku. S Thomasom sa rozlúčila. Povedali si nežné slovká a Elbereth šla v ústrety problému. Rozhovor s Destinom a Ronkou trval dlho. Povedali si pár pikantných slov. Elbereth všetko povedala. Presne tak ako sa to stalo. Zistila, že nie je jediná, ktorá v tomto vzťahu sklamala. Destin sa dal dokopy s Christinou Du Aisance, Elberethinou spolubývajúcou zo školy. Nadišiel čas. Čas, kedy Destin vyslovil slová, ktoré Elbereth nechcela počuť. Čas, ktorý sa nemal (alebo mal???) stať. Čas, ktorý značil definitívny koniec vzťahu Elbereth a Destina. Destinovo jednoduché: „Ja sa pôjdem zbaliť.“ Tieto slová s Elbereth poriadne zakrútili. Elbereth to nevydržala a rozplakala sa. Skočila mu okolo krku. Vedela, že tu má Thomasa, no nechcela sa vzdať ani Destina. Destin len vravel: „Budeš v mojom srdci na veky. Si mojou spriazdnenou dušou. To nám nikto nevezme. Vždy budeš vedieť, kde som. A možno sa tu ešte objavím.“ Zrazu len cítila Ronkine ruky na svojich ramenách a jej slová, že všetko bude len lepšie. Elbereth tomu zo začiatku neverila. Stále nechápala prečo vlastne odišiel. Počula, len jeho tiché: „Zbohom.“ Ani nešla spať domov. Ronka ju zobrala, len do svojej kancelárie. Doma by to bolo horšie.  Elbereth a Ronka boli pozvané na krstiny malej Anathei, dcéry Althei Lupus Unnar. Ronka jej išla za krstnú mamu tak bolo jasné, že ich účasť je nutná. Keď sa deň pred narodením malej Thei prechádzala pomedzi mačičkami všimla si jedno novorodené rysie mláďa. „Tak ty pôjdeš k malej Thei.“ Pomyslela si. A nastal ten deň. Deň krstín. Ronka na ňu už dlho čakala, no po nejakom menšom meškaní mohli vyraziť. Po krste šla Elbereth priamo k Althei a malej Anathei spolu so Synx, ktorá držala mladého rysa. Elbereth ju zobrala a dala ju k Thei so slovami: Toto rysie mláďa ti bude vždy dobrou priateľkou, družkou, ochrankyňou a spriaznenou dušou aspoň tak ako je pre mňa moja Synx. Volá sa Asura. Aj keď toto meno znamená strach, ty sa jej obávať nemusíš. No tvoji nepriatelia nech sa majú na pozore. Nikdy sa od teba nepohne, pokiaľ si to sama nebudeš priať. Dávame ti ju s láskou a staraj sa nám o ňu dobre.  Potom pozrela na Synx. „Myslím, že bude v poriadku.“ Povie jej a spolu odchádzajú.  Stretnutie s týmto anjelom, ak sa tak dá nazvať, bolo veľmi zvláštne. Elbereth ani nevedela načo, ale vybrala sa na prechádzku do hradu. Vošla do siene a nasmerovala si to rovno na svoje obľúbené kreslo na terase. Keď vyšla von, konečne sa po dlhom dni na ministerstve usadila vo svojom kresle a sledovala nočnú oblohu. Bola posiata nádhernými jagavými hviezdami. No bolo pomerne chladno, tak si Elka jednoduchým kúzlom pričarovala deku a prikryla sa. Po niekoľkých hodinách sa rozhodla, že Thomasa prekvapí v pracovni, v domienke, že dopisuje látku pre študentov. No keď vošla, nebol to Thomas koho videla. Nechápala to. Vysoký chlap, ktorý si dával nejaké pergameny do vrecák. Ten chlap sa k nej rýchlo priblížil a zakryl jej ústa. Elbereth automaticky privolala Synx s prosbou o pomoc. No napokon ju pustil s tým, že pes, ktorého si privolala jej nepomôže a s návrhom, po ktorom vraj prežije. Elbereth tvrdohlavo a uštipačne odvrkla, že psa nemá a že o žiaden návrh nestojí. Po chvílu jej uvoľní jednu ruku a El vytasí meč. No proti jeho sile jej veľmi nepomohol. On jej stále vraví aby odišla a ona sa zas žiada vysvetlenia, že kto je a čo tam hľadá. Po jeho chlípnom oblíznutí mu povie pár nechutných slov a stretlí mu jednu facku, ktorá jej umožnila dostať a sadne si do kresla za stolom. Chlap k nej príde, chytí ju pod krkom a tlačí k stene spolu s kreslom so slovami: „Zo mňa si strielať nebudeš, ty štetka!“ Toto El mierne vytočilo, zmenila sa na rysa, vyšmykla sa mu a na druhej strane miestnosti bola zas elfkou. „Tak, mačička sa chce hrať?“ Vytiahol prútik a zakričal jednoduché: „OBLIVIATE!“ Ešte Elke niečo povedal, zobral pár pergamenov so sebou a odišiel.  Premenená na Lynx vojde do siene rozprávajúc sa so Synx. Neverili vlastným očiam, keď to videli. Thomas sa bil s nejakým anjelom. Lynx skočila po Thomasovi a Synx po tom druhom. Lynx zrevala na celú sieň, tak aby naznačila, že sieň nie je to pravé miesto na bitku. Thomas to pochopil, tak ho pustila a premenila sa na elfku. No keď ten druhý anjel vytiahne nôž, tak sa stiahne aj Synx. Po chvíli začala normálna konverzácia. Elbereth zistila, že ten anjel je Michael Aenass, Thomasov a Serionov mladší brat. Thomas o ňom hovoril ako o sviniarovi, čiernej ovce rodiny. No po chvíli nemala moc čo povedať tak sa rozhodla, že pôjde k Fredovi sa s ním porozprávať a bratov nechá samých.  Jednoho dňa sa Elka rozhodla, že pôjde nájsť Thomasa. Potrebovala s ním nutne hovoriť. Vošla do Siene a podišla ku kreslu, v ktorom sedela nejaká osoba. Keď sa priblížila bližšie zistila, že je to Thomas. Aspoň si to myslela. Keď začula svoje meno, tak sa ukľudnila a podišla bližšie. Sadla si mu na kolená a začali sa rozprávať. Thomas mal zvláštne odpovede a bol mierne nesvoj. Thomas sa chystal na cestu so svojími študentkami, tak to Elka chcela využiť a rozlúčiť sa. No po niekoľkých narážkach typu či nie je tehotná, že sú zasnúbený a plánujú svadb, hneď zistila, že niečo nie je v poriadku. No po chvíli po nej Thomas skočí a niekam ju odmiestni. Tú miestnosť nepoznala. No po chvíli si všimne, že nepoznala ani človeka, čo ju odmiestnil nakoľko to nebol Thomas ale jeho brat Michael.  Zrazu sa prebudí. Nepoznáva nič okolo seba len Thomasa. Toho pravého. Je dezorientovaná a má mnoho otázok. Keď sa dozvedela od Thomasa čo sa vlastne stalo a dala si všetko doporiadku mala chuť niečo Michaelovi spraviť. Bola zúrivá ako tigrica čo chráni svoje mladé. Rozprávali sa o nejakých trhlinách v stenách a o tom ako sa dá z tamaď dostať. Zrazu dostali nápad. Rastliny. Elkina špecialita. Hlboko sa sústredila. Korene rastlín naberali na sile a pomaly a isto začali trhať skaly. Korene sa obmotali okolo skál. Zrazu sa všetky skalky začali rúcať, no Thomas nahodil nejakú neviditeľnú obranu a padali všade okolo len nie na nich.  Zrazu boli pri nejakých cestičkách. Labyrint. Mnoho ciest, len, ktorá je tá pravá? Padlo mnoho návrhov ako sa z tamaď dostať no žiaden nebol taký dobrý. Až na jeden. Rozhodli sa, že Elka ešte raz sa pokúsi rozpárať tie korene, no tentokrát tak, že ich položí na zem a spraví z nich most vonku. Thomas vzal Elku do náručia, rozprestrel krídla a odletel s ňou preč. Keď už boli na nádvorí, pred hradom, zrazu si Thomas z posledných síl kľakol na jedno koleno. Pozrel Elke hlboko do očí. Do očí, ktoré sa naň, tak krásne a slobodne usmievali. Vtedy Thomas vybral prsteň, vyznal jej nehynúcu lásku a spýtal sa jej jedinú otázku: „Chceš so mnou stráviť zvyšok života a z naších dvoch životov spraviť jeden, ten najšťastnejší? Elbereth, vydáš sa za mňa?“. Elbereth nevedela, ktorá bije. Nevnímala nič len Thomasa a ten prsteň. Do očí sa jej nahrnuli slzy a hneď prikývla. Cítila sa ako tá najšťastnejšia elfka na zemi. Podala mu pravú ruku a on jej nastokol prsteň. Potom ju zobral do svojho mocného náručia a zobral ju preč. Preč, do panstva ďaleko od Belfirinu, kde sa môžu ľúbiť aspoň chvíľu o samote a bez starostí.   Po nejakom čase prišla Elka k Ronke s novinou. Je zasnúbená. Príprava na svadbu netrvalo nijak dlho. Elka už odmala vedela čo a ako chce mať. Ako si to predstavuje. Najviac času jej zabralo asi vyberanie svadobných šiat. Ďalším Elkinym problémom bolo to, že kto ju povedie k oltáru. Stále si myslela, že otec bude ten, kto ju odovzdá ženíchovi. No na jeho misto nastúpil Destin. Elkina láska ešte z nie veľmi vzdialenej minulosti. Elbereth bola vážne šťastná, že to prijal. Pred kostol prišla spolu so svojou sestrou kde ju už čakal Destin spolu s Altheou. Althea ich mala spolu zosobášiť. Ešte jej Ronka nasadila tiaru a už El vyzerala ako pravá princezná.  Po svadobnom obrade, po mnohých slzách, po gratuláciach sa všetci presunuli do baru U šialenej čarodejnice, kde oslavy pokračovali až do hlbokého rána.  O niekoľko dní neskôr, keď už všetko okolo svadby opadlo sa Ronka rozhodla porozprávať sa so sestrou a odovzdať jej svoj svadobný dar. Mierne roztrasene ju očakávala na nádvorí. S rozhodným hlasom podala Elbereth do rúk prastarý elfský prívesok. Prívesok takmer taký starý, ako samotný elfovia. Prívesok v tvare triquetry na ktorom ametystové kamienky vytvárali tri iniciálky: A, I, T.  Elka na ňu nechápavo hľadela a tak Ronka musela začať rozprávať históriu a všetky fakty, ktoré o prívesku vedela. Prívesku, ktorý za dávnych čias vytvorili Silme s Umbarom pre svoje deti - Annu a Ithila. Prívesku, ktorého dve polovice sa na dlhú dobu spojili a v histórii odvtedy boli spojené iba dvakrát. Prvýkrát ho spojila Tierra pri zrode Belfirinu. Od oboch rodov elfov, kde sa prívesok predával pokrvnou líniou z rodičov na ich deti. Spojila ich, aby ho použila ako kľúč k prastarému Stromu Prírody. Stromu, ktorý je hlboko na elfskej čistinke a je v ňom uzamknutý duch prírody, ktorý môže ovládnuť len majiteľ celého prívesku odomknutím stromu. Preto boli oba prívesky celú dobu rozdelené a Tierra ich po pridaní svojej iniciálky znova vrátila ich majiteľom. So slzami na krajíčku Ronka rozprávala sestre príbeh, ktorý sa dozvedela pri ukončení štúdia a ktorý sa mala sestra dozvedieť v deň, keď ich rodičia zahynuli. Zahynuli, lebo kráľovná Avathar spolu s ich starým otcom chceli kvôli ochrane znovu spojiť krv Anny a Ithila. Ithilova časť prívesku bola v rodine ich matky od nepamäti a ich matka ho dostala od svojho otca niekoľko dní po zoznámení s ich otcom. Annin prívesok darovala kráľovná Avathar ich otcovi, svojmu milovanému synovcovi, keď videla, že k spojeniu elfskej krvi konečne má dôjsť. Prívesky sa im však vďaka úteku ich rodičov nepodarilo spojiť. Anninu časť dostala Ronka od otca v deň svojho odchodu do Paríža spolu s vysvetlením jeho významu. Matkinu časť sňala z jej hrdla po jej smrti a spojený prívesok držala v utajení až do tohto dňa, kedy sa rozhodla matkinu časť prívesku rozhodla odovzdať Elbereth, ktorá opúšťala jej ochranu a vydala sa na cestu s Thomasom. Elbereth s plačom počúvala sestru a až príliš dobre chápala dôležitosť a nebezpečenstvo, ktoré z ochrany prívesku vyplývajú. Sestry si sľúbili, že prívesky nikdy neopustia elfské ruky, aj keby mali opustiť ich krv a po objatí sa rozlúčili. Ronka ešte chvíľu hľadela za sestrou, ale vedela, že urobila dôležité rozhodnutia, a že to bolo presne to, čo si ich rodičia želali.  Elka si s Thomasom nažívali kľudný život. Nič ich netrápilo. Boli spolu a to im maximálne stačilo. Boli tu jeden pre druhého. Spolu. Thomas sa cez deň túlal po škole a učil nových študentov o rôznych rasách na škole a v jej okolí. Elka si zas vybavovala žiadosti na ministerstve, starala sa o svorky, či stretávala sa s dodávateľmi, čo jej niesli mačičky do obchodu. Večer si už spolu nažívali doma, pri krbe a v pohodlí domova. Dokázali sa celé hodiny rozprávať, užívať si spoločne strávený čas.  Jeden večer bola Elbereth na nádvorí. Rozprávala sa tam s jedným zo študentov Solariusu. Keď už bolo dosť neskoro musel odísť. Elka sa ani nečudovala, veď bolo už dosť neskoro. Potom jej už bolo samej pri fontáne smutno, tak sa šla poprechádzať k lesu. Narazila na jednu lavičku, ktorá vyzerala dosť staro. Akoby bola z panských čias. Ozdobné železo, drevená, pohodlná. Po chvíli sedenia k nej prišiel zaujímavý mladý pán. Po pár vymenených frázach, mierne zaiskrených pohľadoch a pár úsmech Elbereth zistila, že ten muž sa volá Jared de Lioncourt. Je miestnym obchodníkom so zázračnými zvermi. Kvôli svojej práci aj veľa cestuje.   Jeden večer bola Elka opäť raz na nádvorí. Ani nevie načo tam šla. Asi sa len tak poprechádzať. Opäť narazila na Jareda. Jeho prítomnosť jej vykúzlila úsmev na perách. Opäť raz sa rozprávali. Jared mal poranenú ruku, lebo zas naháňal nejaké zvieratko do svojho obchodu. Elka mu povedala, žeby mal navštíviť nemocničné krídlo, no potom to opäť zakecali. Elbereth zas o sebe niečo viac povedala a dozvedela sa, že Jared by tiež chcel byť animágom – nejakým vlkom. Celé toto stretnutie končilo takmer bozkom. Elbereth ho chcela pobozkať len to nakoniec nedokázala kvôli Thomasovi.  Blížil sa vianočný ples. Dlhoočakávaná udalosť roka. Polnočná sieň sa vyzdobila, všetci si obliekali slávnostné habity. Dlhé slávnostné šaty, hodiny strávené pred zrkadlom, kaderníčka, líčenie. To všetko neobišlo ani našu Elku. Raz sa prechádzala po sieni a všimla si dve dievčatá. Jednu z nich poznala. Bola to Rijana. Študentka Estrelissu. A tú druhú doteraz nepoznala. Rozprávali sa o ich plánoch na Vianoce, no Rijka a Amelie, to bolo to druhé nenápadné dievčatko. Keď jej dievčatá povedali, že asi jediné ostanú na sviatky v klubovni. Elka toto nechcela pripustiť, tak im navrhla nech prídu na sviatky k ním domov. Veď poschodie je dostatočne veľké a ona je na ňom prakticky sama. Dievčatá ponuku okamžite prijali a dali to dostatočne najavo. Nastal ten deň kedy prišla Ronka s tým, že je tehotná. Tejto novine sa Elka veľmi potešila. Už rátala dni kedy sa to malé elfíča narodí. Ronka bola krajšia deň čo deň. Celá žiarila šťastím. Kúpila si postielku a prakticky celú výbavu pre maličkú. Elka ju často mala na očiach, aby si ešte neublížila, ale akosi Ronka si stále robila všetko po svojom. V jedno krásne ráno dostala Elka sovku so správou od Ronky. Narodilo sa jej dievčatko menom Lizzy. Celým menom Lizzy Elrondino de Lioncourt.  Už to medzi Elkou a Thomasom nebolo také ako kedysi. Thomas bol smutný a zničený z toho, že zabil jednu zo študentiek Estrellisu. Aj keď to bola nehoda, bral si to za vinu a nevedel sa s tým poriadne vysporiadať. Elka zas často myslela na Jareda. Trávenie spoločných večerov pri krbe začínalo byť častokrát zriedkavejšie. Až raz sa zhodli na rozvode. Rozvod bol pokojný a obaja sa na ňom zhodli. Po rozvode nastala zmena. Elka sa cítila voľnejšia a tak sa rozhodla pre radikálnu zmenu. Hovorí sa: „Zmeníš chlapa, zmeníš účeš.“ No El to zobrala drastickejšie a zmenila sa celá. Po vypití elixíru premeny, zmenila podobu z milo a vrúcne vyzerajúcej elfky na elfku dravšiu a prísnejšiu, no stále to bola tá istá El. Jared zmenu len privítal a vôbec mu nevadila, no Ronka si na to musela istý čas zvykať.   Čerstvo rozvedená Elbereth sa rozhodla pre jednu zo svojich večerných prechádzok. Ako obyčajne tam našla aj Jareda. Sedel na lavičke. Elka k nemu prišla zozadu. Po klasickom pozdravení sa jeden druhému začali ospravedlňovať za ten predchádzajúci večer. Jared bol mierne prekvapený a nedochádzalo mu, že je Elka už rozvedená, no napokon sa všetko na dobré obrátilo. Po chvíli im začalo byť mierne zima, tak spolu šli na jeden pohárik k šialenej čarodejnici. Bolo tam príjemne a teplo. Sadli si spolu ku baru. Jared nechal výber nápoja na Elku a tá sa držala tradície a zvolila červené víno. Pripíjali si na ich spoločné stretnutie. Po pár pohárikoch Elbereth navrhla, že je už načase aby si začali tykať. Jared to okamžite prijal. Chvíľu sa bavli o obchode no potom Jared spravil niečo, čo Elka vôbec nečakala. Pobozkal ju. Elka ani chvíľu neváhala a bozk mu opätovala. Nič im nebránilo v tom, aby si užívali jeden druhého. Po chvíli si Jared všimol jedného z redaktorov, tak vstali a šli na nádvorie. Na nádvorí pokračovali v spoločnej konverzácií ich pier. Elka si zo svojho Jareda spravila fajné mexické čili a on z nej svoju šéfkuchárku. Po chvíli už šli domov nakoľko sa dosť ochladilo, tak sa rozhodli, že je načase to pre dnešok odložiť a ísť domov.  Jednu sobotu toho Elka mala veľa na práci a tak sa rozhodla, že nebude na škodu pozrieť sa do hradu. V podobe Lynx vojde do siene. Keď prejde cez mohutné dvere, všimne si podriemkavajúceho Jareda v kresle. Dlho uvažujúc, či sa premení alebo nie, sa napokon rozhodne pre tú druhú možnosť. Potichučky, tak aby na seba neupriamila pozornosť ide k nemu. Sadne si na zadné laby, predné položí na jeho ramená a jemne zavrčí. Jared sa zľakol a hneď vyskočil z kresla. Keď sa už Jared nenachádza na kresle, tak si len sadne na zadné a začne si oblizovať labku. Na ten mačací zlozvyk si nevie zvyknúť. No po chvíli prestane a ľahne si na zem. Nakoniec Jared nabral odvahu a podišiel k nej. Elka to už nevydržala. Odstúpila od neho ku kreslu oproti a premenila sa. Jared ostal zaskočený. Nedokončoval vety. Takmer nedýchal. Elka podíde k nemu a pobozká ho dúfajúc, že sa nehnevá. Neskôr sa ho Elka spýtala, kde bol celý ten čas. Neodpovedal, no uisťoval ju, že tu bude istý čas. Elke to nedalo a navrhla nejaký výlet. Jaredovi sa to pozdávalo, aspoň mu tentokrát bude niekto robiť na cestách spoločnosť. Po chvíli padne nápad so strávením Silvestra vo Francúzsku, konkrétne v meste Paríž. Elka sa cíti príjemne, uvoľnene a v pohode, keď vie, že je tu Jared. Niekto, kto je povie, že je hlúposť ju opustiť. Rozprávanie o čase, o Paríži a len tak o nich dvoch im zabralo nejaký ten čas. Keď už bol čas na odchod, Elbereth ho pozvala na pohárik do ich sídla. Jared neváhal ani minútu a okamžite súhlasil. Spokojne obaja odchádzali ruka v ruke.  Po náročnom dni plného skúšania, vybavovania a papierovania sa Elbereth rozhodla pre malý oddych. Najbližšie jej bola čarodejnica. Pomyslela si, že pohárik vína v túto nádhernú noc môže len pomôcť. Vošla teda dnu. Nebolo tam veľa ľudí. Prakticky tam nebola ani noha. Zavolala na barmana a popýtala si pohár červeného vína. Len to najlepšie. Podišla ku kreslám pri kozube presne pod oknom. Keď k nej prišiel barman. Položil jej víno na stolík pred ňu. Pozrela sa do ohňa. Úplne ju uchvátil... všetky tie farby... ten zvuk... prosto pohoda... kľud... pokoj. Nechápavo pozrerá na hviezdy. Nechápe čo jej chcú povedať. No vie, že to nie je nič dobré. Po chvíli ju zo zamyslenia vytrhne ruka na očiach, pusa na líci a neskôr Jared vo vedľajšom kresle. Elka len nahodí šibalský úsmev, pozdravila sa a spýtala, či si aj on niečo dá na pitie. Po chvíli došla debata na tému jeho stretnutia s mladou Rijanou. Pre Jareda bola novina, že Rijka je Elkina spolubývajúca. Bolo zjavné, že Jared nemal ani páru čo sa píše v Reporte. Jared sa jej pýtal čo si o tom celom vlastne myslí ona. Po chvíli zamyslenia a po spočítaní všetkých faktov Elka mu jednoducho povedala, že mu verí a vie, že on je tu len pre ňu. Elka mu ešte vysvetlila ako sa vlastne Rijka ocitla v jej dome spolu s Amelie. Po chvíli odišli s tým, že idú k Elke domov.  Po jednom z tých namáhavejších dní sa rozhodne si odpočinúť v pube pri poháre vína. Vyberie sa tam spolu so Synx. Nechcelo sa byť jej samej. No keď vošla dnu hneď zbadala Jareda. S úsmevom a nadšením podišla k nemu. Sadla si k nemu na kreslo. Rozprávali sa o tom aké mali dni. Aké boli náročné a kto čo robil. Jared zavolal barmana. Veď tam nebudú sedieť nasucho. Elka mu povedala, že tie žiadosti bolo na jedno z oddelení, lebo chcela zdokonaľovať svoje schopnosti. Jared sa k tomu moc v tento čas nemá nakoľko mu do toho prišlo mnoho vecí a všetko je inak. Elka sa hneď ochotne podujala mu pomôcť ak by potreboval. Keď prišlo na tému obchodovanie, hneď sa rozhovor viac rozprúdil. Elka sa mierne začervenaná priznala, že už by bolo na čase, aby si aj ona niečo kúpila uňho v obchode. Jared ju hneď zahriakol, že nech si nič nekupuje, že všetko je u neho zadarmo. Priznal sa aj, že okrem čaju miluje už len jednu vec a to Elku. Po tomto vyznaní ostala Elka celá omámená. Jediné na čo sa zmohla bola otázka, že čo by robila bez neho. To si nevie predstaviť. Nechali sa unášať svetom bozkov, spoločne stráveným časom, toho, že tu sú jeden pre druhého. Neskôr sa vytratia smerom domov. Spolu.  Nadišla tá chvíľa, kedy sa Elka chystala na výlet. Tešila sa na tohtoročný silvester odkedy sa na tom s Jaredom dohodli. Opäť sa vráti do Paríža. Aspoň na chvíľku. Pobalila sa, skontrolovala či má všetko. Keď zistila, že má všetko, tak jej už nezostávalo nič len čakať na Jareda. Ten príšiel za pár minút. Elbereth ho vrelo privítala a spolu sa vybrali na cestu. Paríž bola presne taká istá ako si ju Elka pamätala. Ukázala Jaredovi tie najkrajšie parky, najzaujímavejšie miesta, uličky, či obchody. Poprechádzali sa po celej Paríži. Mali kopu času. Nič ich nerušilo, o nič sa nemuseli starať. Videli aj tie najkrajšie pamiatky akými sú Notre dame, Champs-Elysée, či Eiffelova veža. Všetko naokolo bolo krásne zasnežené. Parky, kvetinové záhony, zamrznuté fontány. No zima im neprekážala v strávení spoločných chvíľ na hoteli. Mohli sa venovať len jeden druhému.  Po návrate z Paríža musel Jared hneď odísť. Elku to vôbec neprekvapilo. Bola už zvyknutá na jeho náhle odchody. No teraz to bolo iné. Sedávala v izbe a viac menej sa nehýbala z domu. Bolo jej stále zle. Jednu nádhernú noc šla El na prechádzku do kuchyne, ktorá sa nachádza na prízemí. No na jej počudovanie tam bola aj Ronka. Ronka hneď vycítila, že sa s El niečo deje. Keď jej všetko El podrobne povedala Ronke, čo ju trápi, prečo sa cíti mizerne. Pri otázke: „Nenapadlo ti, že by si mohla byť tehotná?“ sa Elka len rozosmiala. Ronka nechápala prečo si myslí, že povedala niečo vtipné. No potom jej to neprišlo až také divné. No po priznaní, že aj keby to bola pravda ju ovalil pocit strachu. Strachu, že nevie čo bude ďalej. Jared bol preč a nedokázala Ronke povedať, že kde je a ani to, kedy sa vráti. Bála sa toho, že bude sama. Neistota toho, že nevie kde sa Jared nachádza, nevie kedy sa vráti. Len dúfa v to, že to bude čo najskôr. No len aby si bola istá sa na ráno nahlásila k doktorovi. Ronka sa rozhodla ísť ešte do školy a poobzerať sa po okolí a Synx odprevadila Elku do izby.  Elka bola celý ten čas veľmi nervózna. Nevedela čo skôr. Čas sa krátil a blížila sa chvíľa narodenie nového člena rodiny. Pár dní Elka chodila stále nervóznejšie. Hodina pôrodu sa blížila každým dňom, hodinou a Elka bola šťastnejšia a smutnejšia zároveň. Už to bolo 9 mesiacov, čo o Jaredovi nepočula ani jedno jediné slovko. Ani jednu jedinú sovku. Ronka sa ju snažila čo najviac ukľudniť a miestami sa jej to aj darilo. Nadišiel ten deň. Elka šla okamžite do nemocnice. Pôrod netrval dlho. Po pár hodinách sa jej narodilo malé elfka menom Amyinee Elrondino de Lioncourt, všade známa ako Amy Elrondino.  Prešlo pár rokov a Elka sa o malú starala ako najlepšie vedela. Celý svet sa točil okolo nej. Nebola stredobodom pozornosti len svojej maminy ale celej rodiny. A tak sa to točilo až do Amyných piatich narodenín. Vtedy nastal zvrat situácie a jeden krásny večer zobrala Elka Amy na teplý čajík k čarodejnici. Rozprávali sa celou cestou až vstúpili dnu. V čarodejnici sa nachádzal aj jej švagor Lestat. Lestat bol Jaredov brat a zároveň bol profesorom čarovania na škole. A veľmi dobre vychádzal aj spolu s malou Amy. Poobjednávali si každý to čo chcel. Lestat mal nejakú zvláštnu náladu, no Elka nemala ani času zisťovať, čo sa stalo, nakoľko keď pozrela na dcérku a videla, že sa niekam pozerá, zbadala na konci pubu Jareda. Spočiatku tomu nemohla uveriť. Nevedela čo si myslieť. No nič jej nebránilo v tom, aby sa rozbehla oproti nemu, skočila mu do náruče a vášnivo ho pobozkala. Zrazu len počula malú Amy ako ju volá. Celá červená vysvetlila Jaredovi a Amy aký je vlastne medzi nimi vzťah. Jared bol nadšený, že má dcéru. Amy to až tak nadšene nebrala. Vlastne ho za otca nechcela prijať. Elka bola mierne vyvedená z miery a nevedela čo ďalej. Nikdy nehovorila Amy o Jaredovi, nakoľko nevedela kde je, čo je a kedy sa vráti. Ešte sa s ním rozpráva chvíľu u čarodejky, no neskôr musela odísť na hrad a Jared neváhal a šiel s ňou.  Elka mala dosť práce s tým, aby sa Amy ako tak rozprávala s Jaredom a uznala ho za otca. Nikdy si nebola istá aký bude výsledok. No nič to nemenilo na jej vzťahu k tým dvom. Jedno krásne ráno sa Elka prechádzala nádvorím. Skontrolovala všetky svoje svorky a namierila si to na ministerstvo. Cestou do svojej kancelárie na svojom oddelení si prečítala nástenku. Stál tam oznam: Minister Mágie, Henry Russell, bol včerajším dňom odvolaný z funkcie a na vlastnú žiadosť odišiel. Preto sa vyhlasuje konkurz na tento post. Záujemcovia o toto miesto posielajte svoje žiadosti celý budúci týždeň na dolu uvedenú adresu. Po spracovaní všetkých žiadostí sa vyhlási anketa a dospelí čarodejníci sami rozhodnú o tom, kto bude budúcim ministrom, či ministerkou. Tým, ktorí sa rozhodnú kandidovať prajem veľa úspechov a pevné nervy. (skúsiť to dať do pergamenu> Dolu si ešte všimla podpis tajomníčky ministra a len meravo stála. Po prečítaní oznamu ostala mierne zarazená. Nemohla uveriť tomu, že Henry odišiel. Dlho rozmýšľala, či sa tiež zapojí do konkurzu, no napokon ju svoja ctižiadostivosť premohla a napísala formálnu žiadosť a poslala ju.  Po podaní žiadosti ubehol týždeň. Celý týždeň chodila ako tigrica v klietke. Sem a tam a tam a sem. Nevedela čo so sebou. Keď nadišiel deň vyhlásenia ankety bola pri nástenke ako prvá. Prečítala si oznam a zvolala: „Som v hre!“ Celá bez seba nevedela čo skôr. V ankete stáli ešte dve mená: Shirley Leroy Russell a Eileen Chaanach Dolor. Shirley bola profesorka a Eileen knihovníčkou v knižnici. No po zhliadnutí tých dvoch mien sklonila nedôverčivo hlavu. Vedela, že sa má snažiť, no aj tak vedela, že nemá šancu. Pár ľudí jej stále vravelo, že má veriť. No Elka vedela výsledok dopredu. Priatelia jej vštepovali dohlavy nádej, ktorú stratila už hneď na začiatku. Elka sa stále držala. Stále si vravela, že ak prehrá nič sa nestane a život pôjde ďalej. Bude mať svoju prácu a svoje veci. No nevyšlo to tak ako si to predstavovala. Došli výsledky. Bola druhá. Dva hlasy rozhodli. Novou ministerkou sa stala Shirley. Elka sa cez to nevedela preniesť. To, že vravela, že je to v pohode, ak nevyhrá jej prišlo akoby klamala. No tak to nebolo. Len prosto brala veci inak. Teraz celý čas trávila len spolu so svorkami a vonku v prírode, jej lese. Minimum času bola v hrade a ešte menej na ministerstve. Všetky žiadosti si nechala posielať domov či do obchodu. Cítia sa zlomená, že sklamala. Začala pochybovať o tom, že niečo znamená, a že niečo v jej živote vôbec niekedy dokáže. Začala pochybovať sama o sebe a to bolo v tom čase najhoršie. (do pergamenu - 17, 15, 9)  Jeden večer to už nevydržala a šla vonku sa trošku poprechádzať po nádvorí. Ani sa ten čas nedal nazvať večerom, ale skôr už hlbokou nocou. Rozhodla sa, že pôjde k fontáne pri jazere. Fontána sa pýšila troma sochami znázorňujúce fakulty belfirinu. Hrdý a smelý grifon, pyšný a slobodný drak, či nespútaný a nezávislý pegas. Sedela tam hodnú chvíľu a po chvíli počula, že sa za ňou pohybuje nejaká osoba smerom k nej. Keď sa obzrela. Nechcela veriť vlastným očiam.  Jared počkal na Elku kým dokončia jednu z tých koncoročných skúšok. Veselo k nemu dobehla, no nervózne čakala čo im chce Ronka povedať. Celú skúšku sa tvárila akoby sa stalo niečo zlé a Elka z toho celého nemala dobrý pocit. Keď k nim došla aj Ronka a hlasom plným smútku povedala: „Lizzy je mŕtva.“ Elka mala na chvíľu pocit, že asi omdlie. Nechápala, čo a ako sa to vlastne odohralo. Ronka jej povedala o útoku démona Cassia a aj o narodení jej syna Elendara, no na viac sa nezmohla. Ronka odišla s tým, že Elka by mala povedať históriu a dôležitosť príveskov povedať Jaredovi. Tak Elka začala. Hovorila mu všetko. Spomenula Tierru, rodičov, ducha prírody a aj nebezpečenstvo straty rovnováhy dobra a zla vypustením ducha. Jared sa ešte popýtal pár vecí typu, kto za tým stojí, no presnej odpovede sa ani nedočkal, nakoľko to Elka sama nevedela. Neskôr vstali a odišli spolu domov pozrieť sa na Amy.  Elbereth prechádzala nádvorím a zobrala jedno z tigríčat. Prešla sa až ku hradu, lebo tam sa mala nachádzať jej dcérka Amy. Narazila na ňu už pred hradom. Amy nechápala prečo na ňu Elka toľko kričí, kvôli tomu, že stále sa túla a uteká Ronke. Elka jej nikdy nepovedala o hroziacom nebezpečenstve. Tak sa trošku krotila. No potom si Amynka všimla malé tigríča čo drží Elka na rukách. Keď sa naň Amy opýtala tak sa Elka nezdržala úsmevu. To tigríča podala Amy. Po chvíľke hrania sa spýtala, či si kúpila nového. Elka sa len šibalsky usmiala a povedala jej, že si to malé tigríča môže nechať. V ich rodine je tradícia, že každý jeden člen rodiny dostane na svoje siedme narodeniny malé tigríča, ktoré sa stane jeho verným spoločníkom, druhom, priateľom, ochrancom, či dôverníkom.  ...  Destin jeden deň opäť prišiel za Elkou, no tentokrát s malým prekvapením. Elka pozrela trošku nižšie a všimla si malé dievčatko kráčajúce vedľa neho, držiac ho za ruku. Elka na Destina nechápavo pozrela. Destin jej vysvetlil, že to malé dievčatko sa volá Aredhel a je to dcéra jeho a Christiny. Destin požiadal Elku, či by malá Aredhel nemohla bývať u nej. Vysvetlil jej, že Chriska aj on majú veľa práce a musia často cestovať a chcú, aby študovala na Belfirine. Podľa nich, žiadna z parížskych škôl nie je hodná študentky akou by bola Aredhel. Aj keď mala Aredhel len tri rôčky náramne sa podobala na svojích rodičov. Bola krásna ako Christina a nezbedná ako Destin. Hneď pri ich prvom stretnutí sa prechádzala po hrane fontány a skoro spadla. Po dlhšom rozhovore si Elka uvedomila, že nebude najlepšie, ak bude bývať u nich, nakoľko je tu stále hroziace nebezpečenstvo zo strany démona Cassia. Destin Elke veril a vedel, že Elka spolu s Ronkou, Lestatom a Jaredom sa o jeho dcéru postarajú a nedovolia, aby sa jej čokoľvek stalo. No po nejakom prehováraní sa Elka poddala a zobrala si Aredhel od Destina. Keď už bola na Elkiných ručkách, tak len ešte nechala pozdravovať maminu a nechala sa niesť k Elke domov.  Bol krásny večer. Jeden z najkrajších. Obloha bola posiatá mnohými zlatými hviezdami, ktoré ešte jasnejšie svietili ako inokedy. Elka vyšla von z domu. Zavrela za sebou dvere a pozrela sa na nebo. Keď našla svoju hviezdu, tak sa len pousmiala. „Čo mi chceš povedať?“ pýtala sa svojej hviezdy, Elbereth, ktorá tu bola vždy pre ňu. Rozhodla sa preto na prechádzku po nádvorí. Fontána pri jazere bola príliš ďaleko. Mala chuť sa prebehnúť, no behať v ľudskom prevedení ju už omrzelo. Preto neváhala ani sekundu, premenila sa na Lynx a rozbehla sa tým smerom. Bežala rýchlo a svižne. Dobehla k fontáne a ľahla si. Slnko sa už úplne skrylo za hory a vychutnávala si nočný kľud. Mierne zadriemala, no zrazu zpoza chrbta počulá: „Dobrý deň.“ Ten hlas jej bol tak známy a tak krásny, že ju hneď prebral zo zamyslenia. Svojimi mačacími očami pozrie mužovi do tváre a potom do očí. Tlmene sa usmeje a premení sa. „Dobrý večer, pán de Lioncourt.“ Povedala mierne záhadne a kývla hlavou. Jared k nej podišiel a vášnivo pobozkal. Dlho tu nebol a chcel jej všetko vynahradiť. obsah nasledujúcich kapitol xDDD ospravedlňujem sa všetkým zainteresovaným, ktorí museli poctivo písať profily do nejakého termínu... no momentálne si teoreticky a aj prakticky neviem spomenúť na obsahy jednotlivých kapitol... resp. viem... no bolo by to odveci, lebo na seba nenadväzujú... dúfam, že ma ospravedlníte a počkáte si na dokončenie... ďakujem... 58. Smrť Espoirovcov a Fatalia Arva Démon, ktorý ich celý čas terorizoval zvýšil latku. V jeden z večerov, kedy mladú Espoirovú mala Elbereth strážiť sa rozhodol, že ich napadne práve v tej najkrajšej chvíli. Po chvíli došla aj Rona. Najprv si vybral za obeť Destina. Elbereth "odložila" Aredhel a snažila sa spolu s Ronou bojovať voči nemu, no neúspešne. nielenže prehrali, no démon napokon zabil aj Aredhel. Nevedela čo si počne. Zničená zmizla niekde v lese, kde zaspala. Keď sa prebrala nachádzala sa v nemocničnom krídle. 59. Druhá vysoká škola Elbereth po pár mesiacoch doslova ušla. Zmizla niekde v Škótsku, kde vyštudovala ešte jednu vysokú školu pod zmenenýmm menom xDDD 60. Zmena rasy keď si niekto myslel, že prekrížiť upírovi cestu je niečo zlé... nemýli sa... elbereth to oľutovala... naomi ju prizabila ale našťastie ju Elyne zachránila... 61. Tequillový večer s Elyne 62. Pokrvné sestry 63. Prevzatie Lunariusu 64. Naomi pred súdom, keď som odchádzala ako ja tá, čo som vyhrala, keď videla, ako mám na krku odznak vedúcej fakulty... 65. Cesta okolo sveta s Jaredom a svadba v Antibes 66. Predanie riaditeľského postu 67. Kúpa intráku a rozhovor s drakom 68. Obnovenie svadobného sľubu 69. Vylepšovanie internátu 70. Prijatie nových zamestnancov ((safah, elyne)) 71. Inšpekcia na ministerstve 72. Predaj domu Vallerius 73. Opekačka s lunariusákmi a zvyškom školy 74. Skúšky vyštudovaných  |
|||||||||||||||||
Ocenenia
Inventár |
|||||||||||||||||
